Rýchle oteplenie na konci poslednej doby ľadovej, ktoré nebolo úplne „naraz“, ale skôr dosť prudké v geologickom meradle, sa nazýva Younger Dryas a premenlivé klimatické zmeny. Posledná doba ľadová zasiahla veľkú časť severnej pologule, najmä severnú Ameriku, Európu a Áziu. Ľadovce pokryli obrovské územia, čo prinútilo pôvodné obyvateľstvo ustúpiť na juh a adaptovať sa na drsné klimatické podmienky. Po skončení doby ľadovej sa národy severu začali vracať a osídľovať tieto oblasti, čo viedlo k rozvoju rôznych kultúr a civilizácií.
Rýchle oteplenie na konci poslednej doby ľadovej
Posledná doba ľadová — nazývaná aj Vysokoľadová doba — trvala približne od pred 115 000 do 11 700 rokov pred naším letopočtom (konec pleistocénu). Jej najintenzívnejšia fáza, tzv. maximálny ľadový rozsah, nastala približne pred 26 500 až 19 000 rokmi.
Kde zasiahla?
1 **Severná Amerika** bola pokrytá rozsiahlymi ľadovcami – napríklad Laurentidský ľadovec pokrýval veľkú časť Kanady a severovýchod USA.
2 **Severná Európa** bola z veľkej časti pod hrubou vrstvou ľadu – najmä Škandinávia a oblasti dnešného severného Nemecka, Poľska, Ruska.
3 **Severná Ázia (Sibír)** mala rozsiahle ľadové štíty, aj keď menej hrubé ako v Amerike či Európe.
4 Ľadovce sa rozprestierali aj na vysokých horách, ako sú Alpy, Kaukaz a Himaláje.
Čo sa stalo s národmi severu?
Ľudia, ktorí žili na severe Európy, Ázie a Severnej Ameriky, sa museli prispôsobiť veľmi drsným podmienkam alebo ustúpiť na juh.
V dôsledku rozšírenia ľadovcov sa veľké oblasti stali neobývateľnými, čo viedlo k migráciám do teplejších oblastí. V niektorých prípadoch sa populácie rozdelili do menších izolovaných skupín, čo vplývalo na vývoj rôznych kultúr a jazykov. Práve na konci poslednej doby ľadovej sa vďaka otepľovaniu začali ľudia postupne vracať na sever, osídľovať postupne uvoľnené územia a zakladať základy dnešných severných národov.
Vývoj lovectva a zberu, ako aj objav primitivnejších poľnohospodárskych techník, pomohol týmto populáciám lepšie prežiť.
Prečo sa teda oteplilo relatívne rýchlo?
Zmena v slnečnej aktivite a obehu Zeme
Počas doby ľadovej sa menili parametre obehu Zeme okolo Slnka (tzv. Milankovičove cykly: excentricita, inklinácia, precesia).
Tieto cykly menia množstvo slnečnej energie, ktorú dostáva určitá časť Zeme počas roka. Keď nastal bod, kde sa zvýšila príkon slnečného žiarenia, začalo sa postupné otepľovanie. Topenie ľadovcov a zmena cirkulácie oceánov
Masívne ľadovce na severnej pologuli sa začali topiť a uvoľňovali veľké množstvo sladkej vody do oceánov, najmä do severného Atlantiku. To narušilo oceánsku cirkuláciu, napríklad Golfský prúd, ktorý prenáša teplo smerom k severu. Náhle zmeny v prúdení oceánov spôsobili rýchle a výrazné klimatické výkyvy.
Uvoľnenie metánu a CO2 z prírodných zdrojov. Otepľovanie vyvolalo uvoľňovanie skleníkových plynov ako metán a CO2 z topiacich sa permafrostov a jazier. Tento efekt skleníkových plynov ešte viac urýchlil otepľovanie.
Younger Dryas
Mimochodom medzi koncom doby ľadovej a úplným oteplením bola krátka fáza ochladenia (asi pred 12 900 až 11 700 rokmi), nazývaná Younger Dryas, ktorá bola náhlym návratom chladného počasia.