Prečo má povinná vojenská služba pre niektoré krajiny zmysel, pre iné nie. Boris Pistorius, nemecký minister obrany, hovorí, že Európa musí byť pripravená na vojnu pred koncom desaťročia. Vypustenie ročného obdobia služby pre absolventov škôl v roku 2011 označuje za „chybu“. Veliteľ britskej armády generál Patrick Sanders vyzval na vytvorenie „občianskej armády“.

Povinná vojenská služba pre niektoré krajiny

Povinné pôsobenie v ozbrojených silách môže mať viacero podôb, vrátane brannej povinnosti civilných osôb akéhokoľvek veku, povolávacích žrebov pomocou lotérií a štandardnej doby vojenskej služby pre mladých ľudí po skončení školy. O nátlaku sa uvažuje, pretože mnohé bohaté krajiny majú problémy s náborom dostatočného počtu ľudí pre svoje dobrovoľnícke profesionálne sily.

Na Slovensku sa Smerácki trolovia, radšej z vojny vyzuli a chytili ploché nohy ako hlupák Gluck a 40.000 dalšich, lebo súdruh Hranol začal predvolebne strašiť mobilizáciu. Holt málo percent iba 22% podporuje starý komunistický režim gangstrov z Fico chaty.

Niektoré krajiny obdivne pozerajú na severských a pobaltských členov NATO z ktorých všetky majú určitú formu povinnej služby, ktorá sa teší vysokej úrovni verejnej podpory. Švédsko ho ukončilo v roku 2011, aby ho v roku 2018 vzkriesilo.

Je toto prístup, ktorý by mali nasledovať ostatné krajiny? Krátka odpoveď ešte nie je. Armády by mali byť navrhnuté tak, aby odrážali geografiu a spôsob boja. V krajinách s relatívne malým počtom obyvateľov, ktoré majú hranice blízko Ruska, ako je Estónsko a Fínsko, je verejná akceptácia brannej povinnosti vysoká a výcvik pripravuje sily na „dikobrazovú“ obranu proti útočníkovi. Existuje silný zmysel pre spoločné národné úsilie. Z podobných dôvodov je vojenská služba v Izraeli, ktorý čelí neustálym bezpečnostným hrozbám, nekontroverzná (okrem nevôle, že ultraortodoxní nemusia slúžiť). Taiwan a Južná Kórea majú brannú povinnosť, pretože aj oni majú blízko k bojovým mocnostiam.

Občania väčšiny zvyšku bohatého sveta zatiaľ nepociťujú bezprostrednú hrozbu. Aby bola branná povinnosť uskutočniteľná, muselo by existovať jasné a spoločné pochopenie toho, prečo je to potrebné. To chýba v krajinách ako Británia a Francúzsko, kde nie je zrejmé, čo by branci mohli robiť v modernej, technologicky sofistikovanej armáde. Okrem toho, „v kríze“ musí každá krajina postaviť celú divíziu (30 000 vojakov s ťažkou technikou) do 30 dní, ak to nato potrebuje . Zaobchádzanie s množstvom brancov by mohlo byť rozptýlením.

Pretože branie mladých ľudí tvrdo porušuje ich slobodu, táto politika by potrebovala podporu verejnosti. Dokonca aj Ukrajina v existenčnom ohrození považovala zníženie veku pre povolanie z 27 na 25 tento mesiac za politicky zložité. Ťažkosti, ktorým čelí väčšina európskych ozbrojených síl pri nábore pravidelných vojakov a budovaní zdatných záloh, si nepochybne vyžadujú nápravu. Väčšinou sa však dajú vyriešiť inými prostriedkami ako donútením.

Najprv zvážte zvýšenie platov vojakov. Starší ľudia niekedy reptajú na domnelé charakterové nedostatky, kvôli ktorým mladí ľudia nie sú ochotní slúžiť. Ale zlá mzda a podmienky sú zďaleka najväčšou prekážkou náboru, keď majú uchádzači o prácu inú možnosť. Rozpočty na obranu rastú, ale bude to musieť urobiť rýchlejšie. cieľ členov nato vynaložiť 2 % hdp na obranu nebude stačiť na pokrytie vyšších miezd a nových výstrojov.

Malo by sa tiež viac experimentovať, napríklad s jednoročnými skúšobnými verziami služby, ktoré možno kombinovať s univerzitným štúdiom alebo inou odbornou prípravou. A napriek mnohým diskusiám len málo armád urobilo dosť pre nábor žien a boj proti sexuálnemu obťažovaniu.

Vynikajúci web o historii Vikingov a islámu: Viking Age which connected territories with the Islamic world

Po druhé, je potrebná väčšia podpora občianskej spoločnosti na prilákanie ľudí so špecializovanými zručnosťami potrebnými v núdzových situáciách. Okrem nalákania ďalších dobrovoľníkov na rozšírenie bežných síl by armády mohli zvýšiť rezervy tým, že by vojaci, ktorí odídu zo síl, súhlasili s každoročnými dňami výcviku, kým nedosiahnu polovicu 40. rokov. Týmto spôsobom by Británia mohla v prípade potreby zmobilizovať až 300 000 takýchto ľudí. Vo Francúzsku a Nemecku môžu byť čísla ešte vyššie, keďže majú väčšie armády.