Čínsky ekonomický model si zatiaľ zachováva nebezpečnú príťažlivosť. Napriek súčasným bojom v krajine, autokrati inde vidia veľa čo obdivovať. Čína bola priekopníkom svojho vlastného prístupu k rozvoju založenému na princípoch rovnosti, inovácií a neúnavného zamerania na suverenitu a národnú bezpečnosť. To by oslovilo mnohé rozvojové krajiny.

Čínsky ekonomický model si zachováva nebezpečnú príťažlivosť

V nasledujúcich rokoch čínski lídri väčšinou popierali akúkoľvek ambíciu exportovať štátom riadený model rozvoja. Ale niekedy sú drzejší. Minulý rok napríklad Si Ťin-pching v prejave pred predstaviteľmi komunistickej strany tvrdil, že ekonomický model krajiny „láme mýtus, že modernizácia rovná sa westernizácia“ a že jej rast rozširuje „možnosti pre rozvojové krajiny“.

Lídri v minulosti i v súčasnosti v rozvojovom svete od Pakistanca Imrana Khana a Malajzijca Mahathira Mohamada po Brazílčana Luiza Inácia Lula da Silvu a Juhoafričana Cyrila Ramaphosu vysvetlili výhody aspoň niektorých aspektov tohto modelu. A odkedy Cooper Ramo prvýkrát napísal o pekingskom konsenze, čínska ekonomika sa v reálnych dolároch zoštvornásobila, čím sa posilnil diplomatický a vojenský vplyv krajiny.

V poslednom čase však čínska ekonomika upadla.

Jej zotavenie z covid-19 bolo slabé, limitovala ho majetková kríza , ktorá od roku 2021 zaznamenala pokles investícií v tomto odvetví v nominálnom vyjadrení takmer o štvrtinu. Snahy o podporu výroby vyvolali strety so západnými mocnosťami, ktorých lídri obviňujú Čínu z dumping pod cenu tovaru. Vzhľadom na tento pochmúrny kontext určite klesá dopyt po čínskom modeli? Nie tak celkom.

Ako povedala šéfka mmf Kristalina Georgieva v nedávnom rozhovore pre čínsku štátnu televíziu: „Cestujem po celom svete a vidím modely rozvoja, ktoré vyšli z Číny, replikované na iných miestach. Aby sme analyzovali, do akej miery je to pravda, vytvorili sme index, ktorý meria, do akej miery sú iné ekonomiky podobné čínskym. Väčšinou to potvrdzuje jej záver. Okrem toho existuje dôvod domnievať sa, že vplyv Číny bude naďalej rásť.

Čo je vlastne čínsky model?

Niektoré z jeho známejších funkcií možno nájsť aj v iných úspechoch vo východnej Ázii vrátane Japonska, Južnej Kórey a Taiwanu. Ekonomiky všetkých štyroch krajín sú orientované na export a investície. Čína má už tri desaťročia prebytok bežného účtu. Jeho tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá je mierou investícií, dosahuje 42 % hdp čo je jedna z najvyšších hodnôt na svete.

Z veľkej časti uzavretý kapitálový účet bráni občanom presúvať peniaze do zahraničia. Finančná represia, prax umelo udržiavania nízkych úrokových sadzieb, zabezpečuje lacné bankové financovanie pre odvetvia zvýhodnené štátom.

Existujú však aj iné výraznejšie čínske prvky. Južná Kórea a Taiwan prešli z autokratickej vlády na demokratickú, zatiaľ čo sú chudobnejšie ako Čína dnes. V Pekingu nedošlo k žiadnej politickej liberalizácii a ekonomická moc štátu sa využíva na politické ciele, a to aj prostredníctvom štátnych podnikov. Platí to najmä vo finančnom sektore. Napriek rastu súkromného podnikania od 80. rokov 20. storočia úradníci pevne držali bankový systém, pričom viac ako 50 % bankových aktív stále vlastnili štátni veritelia.

Rozvoj krajiny závisel aj od využívania špeciálnych ekonomických zón ( sez ), oblastí ponúkajúcich liberálnejšie daňové a investičné pravidlá. Tie nepochádzajú z Číny, ale tie najúspešnejšie čínske, ako napríklad rozsiahle zóny v Shenzhene a na ostrove Hainan, poskytli inšpiráciu pre napodobiteľov po celom svete.

Počet sez explodoval. Dnes ich samotné Filipíny hostí viac, ako existovalo na celom svete v roku 1995.

Pomocou týchto siedmich meradiel – zostatok bežného účtu krajiny, otvorenosť jej kapitálového účtu, rozsah jej investícií, podiel jej vývozu, ktorý tvorí vyrobené tovary, veľkosť bankového systému vo vlastníctve štátu, úroveň jej demokracie a počet veľkých sez na osobu – vypočítame, koľko majú ostatné ekonomiky spoločného s Čínou. Najpodobnejší zo všetkých je Vietnam, ktorý má na export a výrobu náročnú ekonomiku riadenú vlastnou komunistickou stranou.

Austrália, Británia a Grécko, z ktorých žiadnemu nevládnu komunisti, patria medzi tie, ktoré sa nachádzajú na konci rebríčka.