Prečo je klamár Orbán proti vstupu Ukrajiny do EÚ, americký vplyv v regióne, časť dva. V tomto procese by sa podľa neho nemalo voliť medzi západnou a východnou polovicou sveta, namiesto toho by sa malo dosiahnuť to, že „s každým môžeme nadviazať všetky druhy vzťahov podľa našich záujmov“. Veril, že v najbližších desiatich rokoch by Maďarsko malo využiť výhody západných a východných vzťahov.

Samozrejme, že sa chce podielať na obnove Ukrajiny, lebo sú to jeho rodinné firmy, preto tam nechce USA Follow The Money 🙂

Orbán proti vstupu Ukrajiny do EÚ, americký vplyv v regióne

Orbán vymenoval aj niekoľko východných krajín, ktoré sú podľa neho dôležité pre realizáciu tejto „maďarskej stratégie“. Medzi nimi spomenul napríklad Čínu. Povedal, že chcú prehĺbiť vzťahy s Indiou, no zatiaľ nenašli spôsob, ako to urobiť. Dodal tiež, že po skončení vojny „musí byť v rámci nového bezpečnostného rámca vytvorený nejaký vzťah s Rusmi“.

Minimechanik sa už o niektoré z týchto myšlienok podelil verejne. Niekoľko dní pred parlamentnou schôdzou napríklad povedal podobné veci vo svojom prejave pred Maďarskou obchodnou a priemyselnou komorou. Tu však Orbán svoju teóriu predstavil oveľa stručnejšie, obmedzene pokrýval aj úlohu Spojených štátov, takže tomu, čo povedal, sa venovala menšia pozornosť.

Maďarská vláda začala vážnejšie kritizovať otázku pristúpenia Ukrajiny po tom, čo to začiatkom novembra minulého roka navrhla Európska komisia. V nadväznosti na program, ktorý načrtol Orbán, maďarská vláda reagovala na oznámenie zmienkou o právach menšín. Péter Szijjártó vo svojom videu na Facebooku v ten istý deň hovoril o tom, že Ukrajina nie je vhodná na členstvo v Európskej únii .

“My Maďari naďalej očakávame, že Ukrajina vráti zakarpatskej maďarskej komunite všetky práva, ktoré mala už v roku 2015″ povedal.

Medzitým však zakročila aj Ukrajina. Začiatkom minulého decembra bolo prijatých aj niekoľko zákonov potrebných na začiatok pristúpenia. Jedna z nich sa týkala práv menšín. Nový zákon umožnil ukrajinským školám vyučovať v oficiálnych jazykoch Európskej únie vrátane maďarčiny. Maďarská vláda v reakcii oznámila, že nový zákon vyhodnotí, dodali, no od vrátenia práv z roku 2015 má zrejme ďaleko.

Všetko je to len maďarský False Flag a výhovorky, peniaze hľadajte za všetkým 🙂

V nasledujúcom období sa zmienky o právach menšín v komunikácii vlády znížili. Orbán začal spomínať aj ďalšie argumenty. Jedna z nich bola o tom, že Ukrajina nie je pripravená na vstup. „Ukrajina je známa ako jedna z najskorumpovanejších krajín na svete. Toto je vtip!” – povedal napríklad pre francúzsky týždenník Le Point v decembri minulého roka .

Medzi premiérovými protiargumentmi sa objavilo aj to, že na dobehnutie Ukrajiny budú potrebné obrovské peniaze. Minulý rok 13. decembra napríklad v parlamente povedal, že Ukrajina dostane desaťkrát viac poľnohospodárskych dotácií, ako má Maďarsko.

„Navyše, značná časť týchto peňazí by skutočne skončila vo vreckách Američanov, vzhľadom na to, že Američania sa v ukrajinskom poľnohospodárskom sektore nakúpili až po krk,“ povedal.

Dodal tiež, že americký minister zahraničia Antony Blinken nedávno hovoril o tom, že 90 percent peňazí, ktoré USA posielajú Ukrajine, sa vracia do Spojených štátov a pomáha to vytvárať pracovné miesta a rast.

Už sa to sype – Follow The Money.

Okrem toho Orbán začiatkom decembra minulého roka v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi navrhol, aby bola téma vstupu Ukrajiny do EÚ vypustená z programu nasledujúceho zasadnutia Európskej rady. Lídri členských krajín mali o návrhu Európskej komisie rozhodnúť jednohlasne na summite 14. až 15. decembra.

Orbán tiež Michellovi povedal, že nesúhlasí s finančnou podporou vo výške 50 miliárd eur, ktorá má byť Ukrajine poskytnutá do roku 2027. Z predchádzajúcich vyjadrení premiéra bolo jasné, že toto všetko nepodporil, pretože bol proti tomu, aby si na to EÚ zobrala úver. Vyplatenie sumy navyše považoval za plytvanie peniazmi, keďže ukrajinská armáda nepriniesla očakávané vojenské výsledky.

Pre Orbánovu hrozbu veta sa veľká pozornosť sústredila na decembrový summit. V prvý deň stretnutia odhlasovali začatie prístupových rokovaní.

Stalo sa tak preto, lebo Orbán v momente hlasovania na návrh nemeckého kancelára Olafa Scholza vopred dohodnutým spôsobom opustil miestnosť.

Maďarská vláda následne oznámila, že počas zdĺhavých prístupových rokovaní bude v mnohých prípadoch potrebné jednomyseľné rozhodnutie, takže budú mať ešte dostatok času na vetovanie.

Na druhý deň však Orbán vetoval rozhodnutie o finančnej podpore poskytnutej Ukrajine, čo bolo naliehavejšie ako začiatok rokovaní. Neskôr sa ukázalo, že Orbán bol aj v tejto oblasti otvorený akýmkoľvek kompromisom. Noviny Politico začiatkom januára písali o návrhu maďarskej vlády, že veto by sa zrušilo, ak by sa financovanie pre Ukrajinu každoročne prehodnocovalo.

To by znamenalo, že maďarská vláda by mala každý rok možnosť vydierať Európsku úniu vetom.

Orbán otvára dvere čínskej sledovacej technike a stovkám rusov