Vendidad je posvätný text zoroastrizmu. Vendidad (v avestčine Vīdēvdād, čo znamená „Zákon proti daeva“ alebo „Zákon proti démonom“) je jednou z hlavných častí Avesty, posvätnej zbierky textov zoroastrizmu. Tento text je unikátnym dielom, ktoré kombinuje náboženské predpisy, mytologické príbehy a praktické pravidlá pre život veriacich, s osobitným zameraním na ochranu pred zlom a udržanie rituálnej čistoty. Hoci nie je najstaršou časťou Avesty (tá patrí Gátham, hymnám pripisovaným samotnému Zarathuštrovi), Vendidad je kľúčový pre pochopenie zoroastrijského svetonázoru, vrátane ich postojov k smrti, daeva a nakladaniu s mŕtvymi – či už ľuďmi, alebo zvieratami.

Vendidad je kľúčový pre pochopenie zoroastrijského svetonázoru

Vendidad vznikol pravdepodobne v období Achajmenovskej ríše (6.–4. storočie pred n. l.), hoci jeho obsah čerpá z oveľa starších ústnych tradícií. Text, ako ho poznáme dnes, bol pravdepodobne zostavený a upravený za Sassanovskej ríše (3.–7. storočie n. l.), keď zoroastrizmus dosiahol vrchol svojej inštitucionálnej podoby. Pôvodne bol písaný v avestčine, starovekom iránskom jazyku, no zachoval sa najmä v neskorších prekladoch a komentároch v pahlaví (stredoperzštine).

Vendidad sa skladá z 22 kapitol (nazývaných fargard), ktoré pokrývajú širokú škálu tém:

Mytológia: Príbehy o stvorení sveta a boji Ahura Mazdu proti Angra Mainjuovi.
Pravidlá čistoty: Predpisy o tom, ako sa vysporiadať s nečistotou (nasu), vrátane smrti a chorôb.
Etické a právne normy: Pokyny pre správanie, tresty za hriechy a spoločenský poriadok.
Rituály: Popisy obradov, ako je očista (Bareshnum) či obety.

1. Boj proti daeva
Názov Vendidad jasne odkazuje na jeho hlavný cieľ – poskytnúť veriacim nástroje na obranu proti daeva, démonom slúžiacim Angra Mainjuovi. Text menuje viacerých démonov, ako Asto Vidatu (smrť), Zairi (choroby) či Aka Manah (zlé myslenie), a ponúka spôsoby, ako ich vplyv oslabiť. Napríklad modlitby, očistné rituály a správne nakladanie s mŕtvymi sú považované za zbrane proti týmto silám zla.

2. Stvorenie sveta
Prvá kapitola (Fargard 1) opisuje, ako Ahura Mazda stvoril 16 dokonalých krajín, ktoré Angra Mainju následne poškvrnil rôznymi pohromami – zimou, hadmi, chorobami či vojnami. Tento mýtus zdôrazňuje dualitu dobra a zla a ukazuje, že svet je bojiskom, kde veriaci musia aktívne podporovať poriadok (Aša).

3. Pravidlá čistoty a nakladanie s mŕtvymi
Najznámejšie časti Vendidadu sa zaoberajú smrťou a nečistotou (nasu). Kapitoly 5–8 podrobne popisujú, ako zaobchádzať s mŕtvymi ľuďmi a zvieratami:

Ľudské telá: Mŕtvi sa nesmú pochovávať ani spaľovať, aby nepoškodili zem a oheň. Namiesto toho sa majú odniesť na veže ticha (dakhma), kde ich supy očistia.
Zvieratá: Podobne sa odporúča, aby mŕtve zvieratá (napr. kravy, ovce, psy) boli odnesené na vyvýšené miesto, kde ich dravce zlikvidujú. Ak to nie je možné, môžu sa pochovať, ale len v izolovanom priestore (napr. obalené hlinou či kameňmi), aby sa minimalizoval kontakt so zemou (Fargard 6).
Nečistota: Každý, kto príde do styku s mŕtvym telom, musí podstúpiť očistu – od jednoduchého umytia vodou (Padyab) až po deväťdňový rituál Bareshnum.

4. Ochrana zvierat a prírody
Vendidad kladie veľký dôraz na ochranu užitočných zvierat, najmä psov a dobytka, ktoré sú považované za dary Ahura Mazdu. Napríklad zabitie psa je vážnym hriechom (Fargard 13), porovnateľným s vraždou človeka, pretože psy pomáhajú chrániť stáda a domácnosti pred démonmi. Kravy a ovce sú zase cenené pre ich úžitok, a ich mŕtvoly musia byť zlikvidované s rešpektom k prírode.

5. Tresty a morálka1. Boj proti daeva
Názov Vendidad jasne odkazuje na jeho hlavný cieľ – poskytnúť veriacim nástroje na obranu proti daeva, démonom slúžiacim Angra Mainjuovi. Text menuje viacerých démonov, ako Asto Vidatu (smrť), Zairi (choroby) či Aka Manah (zlé myslenie), a ponúka spôsoby, ako ich vplyv oslabiť. Napríklad modlitby, očistné rituály a správne nakladanie s mŕtvymi sú považované za zbrane proti týmto silám zla.

5. Tresty a morálka
Text obsahuje aj právne predpisy – od trestov za krádež či násilie až po pokuty za znečistenie ohňa a vody. Napríklad hádzanie odpadu do rieky je hriechom, pretože voda je posvätná (Fargard 7).

Vendidad nie je len teoretickým textom – slúžil ako praktická príručka pre kňazov (mobedi) a veriacich. V Sassanovskej ríši mal status akéhosi „kódexu“, ktorý ovplyvňoval náboženský aj svetský život. Jeho pravidlá čistoty a rituálov boli striktne dodržiavané, najmä v obdobiach, keď zoroastrizmus dominoval v Perzii.

Zároveň je Vendidad odrazom zoroastrijského svetonázoru:

Dualita: Svet je rozdelený medzi dobro (Ahura Mazda) a zlo (Angra Mainju), a človek má aktívnu úlohu v tomto boji.
Čistota: Fyzická aj duchovná čistota je kľúčom k víťazstvu nad daeva.
Príroda: Stvorenie je posvätné, a preto ho treba chrániť pred nečistotou smrti a zla.

Dnes je Vendidad menej prakticky využívaný, pretože mnohé jeho pravidlá (napr. exkarnácia) sú v modernom svete neuskutočniteľné kvôli hygienickým predpisom a úbytku supov. Pre zoroastrijské komunity v Indii (Pársov) a Iráne zostáva skôr historickým a teologickým dokumentom než živou praxou. Napriek tomu je cenným zdrojom pre štúdium starovekých náboženských zvykov a ich vplyvu na neskoršie tradície, vrátane judaizmu, kresťanstva a islamu.