V histórii ľudstva sa najviac krvi prelialo nie pre peniaze, ale pre „pravdu“ o Bohu. Každé veľké náboženstvo má temné kapitoly, kde svätosť slúžila ako výhovorka pre zločiny. Vraždenie sa mení na „očistu“, vojna na „posvätné volanie“ a protivník na „nečistého“.

Aj v 21. storočí tieto temné schémy pokračujú. Dnešný masívny letecký útok Izraela na iránske jadrové zariadenia – kódovo nazvaný „Operation Rising Lion“ – nie je len vojenskou akciou. Nesie symboliku, ktorá presahuje strategické ciele: je to odkaz k starozákonnému Levu Júdu, k biblickej identite, k večnému zápasu medzi „vyvoleným národom“ a „nepriateľmi Boha“.

Božia vojna: keď náboženstvo ospravedlňuje genocídu

Lietadlá ako anjeli smrti

Podľa izraelských a regionálnych zdrojov sa na operácii zúčastnilo okolo 200 stíhačiek F-15, F-16 a F-35, ktoré naraz preleteli cez sýrske a iracké vzdušné pásma – ako by sa otvorila brána neba.

Izrael oficiálne tvrdí, že šlo o preventívny zásah, aby Irán nemohol vyrobiť atómovú bombu. Ale skrytá vrstva tejto operácie siaha ďalej – až do náboženskej mytológie.

Kódový názov „Rising Lion“ (Vstávajúci lev) odkazuje na Leva z kmeňa Júdu, symbol mesiáša, pomazaného bojovníka. V knihe Zjavenia (Zj 5:5) stojí:

„Hľa, zvíťazil Lev z kmeňa Júdu.“

Toto nie je náhoda. Izrael týmto naznačuje, že vojna nie je len politická či obranná – ale svätá.

Náboženstvá ako pasy na zabíjanie

Starý zákon, Korán i evanjeliá obsahujú časti, ktoré sa dajú ľahko použiť na ospravedlnenie násilia. Niektoré národy, mestá či celé civilizácie boli vyhladené „na Boží príkaz“. Vyvolený má právo útočiť. Ten, kto verí nesprávne, má byť zničený.

Jozue v Kanaáne zabíja všetko, čo dýcha – na pokyn Boha.

Islamskí bojovníci v minulosti viedli džihády – sväté vojny proti „neveriacim“.
Križiaci vyrážali na výpravy pod znakom kríža a páchali masakre v Jeruzaleme.

A dnes? Letky smrti nad Teheránom nesú odkaz starých textov – len s modernejšou výzbrojou.

Boj o vieru, ktorý maskuje geopolitiku

Izrael a Irán nie sú len regionálnymi rivalmi. Sú ideologickými nepriateľmi.
Izrael sa identifikuje ako židovský štát, spojený s biblickým právom na „svätú zem“.
Irán je šiitskou teokraciou, ktorá vyhlasuje „amerického a izraelského satana“ za nepriateľa islamu.

Tento konflikt teda nie je len o rope, zbraniach či hraniciach. Je to boj o to, čí Boh má vládnuť svetu. A keď sú bohovia vojnoví, ľudia trpia.

Keď Boh prikazuje z neba, krv tečie na zemi

Genocída nie je len fyzická likvidácia národa. Je to ideologická túžba vymazať „nepriateľovu identitu“ – jazyk, kultúru, vieru. A nič k tomu nedáva silnejší impulz než presvedčenie, že zabíjaš s požehnaním z neba.

Preto je dnes dôležité pýtať sa:
Koľko z vojenskej logiky je skutočne o bezpečnosti?
A koľko z nej je posvätené starým obrazom sveta, kde nepriateľ Boha = nepriateľ ľudí?

Svet bez náboženstiev: ilúzia alebo nádej?

Možno je načase povedať nahlas: náboženstvá sú najväčším motorom vojen, nie mieru.
Keď prestaneme deliť svet na „veriacich a neveriacich“, „čistých a nečistých“, možno konečne uvidíme ľudí ako ľudí. Nie ako nástroje v Božej vojne.

Lebo kým sa bude veriť, že Boh prikazuje zabíjať, dovtedy budú lietadlá štartovať.