Evanjelium podľa Sudruha F., prípadne Kronika Ústavného Klamára. O zákonoch, ktoré už existujú. O pohlaví, ktoré malo byť sväté (alebo ako Kazateľ JUDr. Fico objavil muža a ženu – znova a navždy).

1. V tých dňoch vystúpil Kazateľ pred ľud a riekol:

„Poznám pohlavie tvoje, ó národe, a zapíšem ho do Ústavy,
aby si sa viac nezmýlil pri vstupe na matriku.“

2. A ľud sa čudoval, hovoriac:

„Či nie je už muž mužom a žena ženou od narodenia svojho,
a či netreba skôr opraviť ceny potravín a rozbité cesty?“

3. Ale Kazateľ sa nevzrušil, lebo vedel,

že identita je výborný závoj pre úpadok rozpočtu.

4. A povedal:

„Ak v zákone už pohlavie máme, zapíšme ho ešte raz – tentoraz veľkými písmenami,
nech sa deti učia, že byť mužom je paragraf a byť ženou – dodatok.“

5. A ľud sa spýtal:

„A čo slimák, ó múdry? Veď ten má dvoje pohlavia
a znáša vajíčka, hoci nikto neprotestuje na námestí.“

6. Kazateľ však nepoznal biológiu, len rétoriku,

a jeho jediné vajce bolo to, čo hádzal na nepriateľa cez Facebook.

7. I povedal radca právny z tieňa:

„Nerob si starosti s prírodou, sudruh,
veď Ústava nemá nič spoločné s realitou – len s televíznymi diskusiami.“

8. A Kazateľ sa potešil, že môže stvoriť svet znovu:

„Nech je muž, a nech je žena,
a nech každý iný ide k psychiatrovi alebo aspoň do opozície.“

9. V tých dňoch boli pohlavia jasne definované,

len pravda zostala neurčitá a spravodlivosť v režime offline.

10. A keď sa ľud znova pýtal:

„Čo nám dá táto zmena, keď chleba je drahý a dôchodky mizerné?“
odpovedal Kazateľ:
„Dá vám istotu, že ste normálni, kým sa iní boja byť ľuďmi.“

11. A napísali to do Ústavy, veľkými písmenami a so slzami v očiach,

ako keď sa narodí nový zákon, čo nič nemení – len dobre vyzerá v prieskumoch.