Keby Alexander Veľký žil dnes a pomohol napadnutej krajine, v Bratislave by už na neho mierila zatykačka. Vraj porušil rozpočet impéria. Presne tak pôsobí kauza darovania stíhačiek MiG-29 Ukrajine, ktorú si vláda Roberta Fica vytiahla ako záchranné koleso. Nie pre krajinu. Pre vlastný marketing.

V hlavnej úlohe: Jaroslav Naď, bývalý minister obrany. A v role žalobcu: Európska prokuratúra (EPPO), ktorú slovenská vláda zneužíva ako rekvizitu v politickom divadle. Kaliňák s kamennou tvárou hlási: “Vo veci bolo začaté trestné stíhanie.” Vraj je to vážne. Vraj škoda. Vraj porušenie práva.

Kauza Naď, ktorá vznikla až po voľbách

Ako to vidieť triezvo?
EPPO je nezávislý európsky orgán, ktorý si nerobí PR pre slovenskú vládu. Ak koná, robí to z vlastnej iniciatívy, zvyčajne na základe podnetu alebo správy kontrolného orgánu (v tomto prípade NKÚ).

To, že bolo začaté trestné stíhanie, ešte neznamená, že Naď čelí obvineniu alebo že sa preukázala vina.

Politické rozmazávanie prípadu (Fico, Kaliňák, Blaha) je najmä snaha prekryť vlastné kauzy, spomaliť zmenu ústavy, odviesť pozornosť od nesplnených sľubov – a samozrejme zabaviť voliča „národnou zradou“.

Miesto rakiet – paragrafy

Prečo? Lebo Slovensko si dovolilo – chytajte sa za srdce – darovať vojenskú techniku napadnutej krajine. A to bez toho, aby malo 12-člennú parlamentnú komisiu, 4-ročný audit a povolenie od Márie Terézie. Zbrane, ktoré by inak hnili v hangároch alebo by sme ich s pokriveným nosom predali za šrotové ceny niekde do Afriky, skončili v rukách obrancov Ukrajiny.

Ale kdeže, to sa dnes nenosí. Pomoc je fuj. Dnes sa nosí „neutralita“, ktorá sa prekladá ako: „Zbrane predáme hocikomu, len to už nevolajte pomoc, ale biznis.“

Darovať zbrane? Vlastizrada. Predať ich? Hospodársky rast.

Je totiž rozdiel medzi darovaním a predajom. Prvé je zrada, druhé je patriotizmus. Keď Naď daroval MiGy, bol vlastizradca. Keď Fico predáva muníciu a techniku krajinám po celej planéte – vrátane tých, kde končia v pochybných rukách – je to úspech exportu. Až máš chuť vyvesiť slovenskú vlajku na zbrojársku burzu.

A že Európska prokuratúra koná? Nuž, EPPO koná preto, lebo NKÚ vyhodnotil, že papier nebol dostatočne opečiatkovaný z troch strán. Žiadne obvinenie, žiadne potvrdenie škody, žiadne dôkazy o korupcii. Ale to Ficovi netreba. Stačí náznak, stačí slovo „vyšetrovanie“ a už beží správa pre voliča: „Pomáhal Ukrajine, musí byť potrestaný.“

Kde bola EPPO vtedy, keď to naozaj záležalo?

Ak by Slovensko skutočne spôsobilo škodu EÚ, Brusel by nekonal teraz, ale už v roku 2022, keď sa to stalo. Nekonal. Ani nezakročil. Lebo to nebolo proti pravidlám, ale proti dnešnej propagande.

Ale táto vláda potrebuje kauzy. Ústava sa nezmenila, referendum sa nekonalo, „muž a žena“ sa odsúvajú na september, a voliči začínajú tušiť, že možno… ale naozaj len možno… sa z ich hrdinov stali zbabelci. Tak treba náhradnú rozbušku.

A keď sa v septembri nič nezmení, bude ďalšia kauza. Možno Naď niekedy prešiel cez červenú. Možno mal v roku 2002 neodhlásený bicykel. Všetko sa dá použiť. Všetko, čo odvedie pozornosť od skutočného stavu krajiny.

➡️ Začaté trestné stíhanie v rámci EPPO neznamená automaticky obvinenie konkrétnej osoby (napr. Naďa).
➡️ Ide o procesné označenie, že vec prešla z predbežného preverovania do fázy vyšetrovania, t. j. EPPO našla dôvody domnievať sa, že mohlo dôjsť k porušeniu práva.
➡️ Týka sa to údajne netransparentného spôsobu darovania vojenského materiálu, a najmä toho, či vznikla škoda pre rozpočet EÚ alebo štát a či to bolo vykonané v súlade so zákonom a kompetenciami.

Záver?

Pomoc spojencom je dnes nebezpečnejšia než mlčanie pri agresii. A tak sme sa stali štátom, kde sa darovanie stíhačiek trestá a predaj zbraní oslavuje. Vitajte v krajine, kde je politika postavená na hlave a kde zdravý rozum potrebujete len ako obhajcu na súde.