V skutočnom právnom štáte sa spravodlivosť meria paragrafmi. V štáte podľa Roberta Fica sa meria náladou voličov. A tá sa mení rýchlejšie než trestný poriadok – stačí tlačovka, niekoľko výkrikov o vlastizrade a štipka hystérie. Zrazu už ani nepotrebujeme dôkazy. Stačí „podozrenie“. A to podozrenie nemusí byť ani trestnoprávne – stačí politické.
Právo podľa Fica
Kto je obvinený? No ten, kto sa nám nehodí.
Európska prokuratúra (EPPO) spustila predbežné konanie v súvislosti s darovaním stíhačiek Ukrajine.
Zatiaľ nepadlo žiadne obvinenie. Nie je známa konkrétna škoda.
Ale pre Fica a jeho vládnych bubeníkov to nevadí. Hneď vedia, kto je vinný.
Jaroslav Naď – ten „najnebezpečnejší minister“, ktorý namiesto biznisu so zbraňami zvolil ich darovanie.
Právo podľa Fica nemá záujem skúmať vinu. Má záujem nájsť obetného baránka. Čím väčší mediálny hluk, tým menší dôraz na zákon.
Dvojaký meter ako štandard
Ak Fico predáva zbrane do zahraničia, je to hrdinstvo. Slovenský priemysel dostal zákazku!
Ale keď niekto daroval Ukrajine vojenský materiál v čase, keď bola pod útokom, je to vlastizrada.
Keď vyšetrovateľ urobí chybu v obvinení „našich“, Fico vykrikuje o zneužívaní práva a kriminalizácii opozície.
Ale keď treba poškodiť „tých druhých“, tak aj formálna chyba v dokumente je dôkaz najvyššej zrady.
Nič nové. Len známy slovenský dvojaký meter.
Emočný paragraf
Fico hovorí, že chce právny štát.
Ale robí všetko preto, aby sa právo riadilo emóciami, nie pravidlami.
Ak volič cíti strach – tak sa straší.
Ak cíti hnev – tak sa ukáže vinník.
A ak cíti nenávisť – tak sa pridá oheň do kotla.
O čo menej zákona, o to viac šou.
Na čo by sme tu mali EPPO, trestný poriadok, dôkazné konania a súdy? Stačí predseda vlády so svojím „tušíme, myslíme, podozrievame“ – a verejná poprava môže začať.
Záver? Slovensko neohrozuje Naď. Slovensko ohrozuje Fico-paragraf
Slovenské právo pod vedením tejto vlády nie je slepé. Ono je slepo poslušné.
A nekriví sa podľa dôkazov, ale podľa emócií, ktoré sú aktuálne výhodné pre koalíciu.
Preto je dnes vážnejšie darovanie zbraní v čase vojny, než ich predaj do krajín s pochybnými režimami.
Preto je hrozbou minister obrany spred dvoch rokov, ale nie tí, čo právo rozkladajú dnes.
Lebo právo podľa Fica už nie je zákon. Je to nástroj. A nástroj slúži pánovi – nie spravodlivosti.