Taraba v roku 2040 sarkasticky: Gabčíkovo? Stále to bola fér zmluva. Aj keď z okna vidím maďarskú vlajku. Dobrý deň, vážení občania Slovenska, teda tej časti, ktorá ešte nie je označená dvojjazyčnými tabuľami a nevolá sa Szlovákia. Dnes si pripomíname 15. výročie podpisu historickej zmluvy o Gabčíkove. Spomínate si? To bola tá slávna dohoda, ktorá nebola výhodná ani pre nás, ani pre Maďarsko, ale bola vraj FÉR. A to je predsa to, na čom nám vždy záležalo najviac.

Taraba v roku 2040: Gabčíkovo?

Áno, je pravda, že v roku 2032 sme stratili úplnú kontrolu nad vodným dielom Gabčíkovo. A áno, dnes sa energia vyrábaná v Gabčíkove oficiálne označuje ako Magyar Vízenergia, no v srdci vieme, že sme vtedy konali čestne.

“Kto potrebuje elektrinu, keď má férovosť?”

Pozrite sa na tie výsledky!

Slovensko prišlo o strategický zdroj energie.
Stratili sme 80 kilometrov pobrežia Dunaja.
A v roku 2037 sme začali kupovať vodu v PET fľašiach z Győru.
Ale čo je to všetko v porovnaní s pocitom morálneho víťazstva?

Ako som vtedy povedal, a dnes si za tým hrdinsky stojím: „Zmluva nie je výhodná, ale je férová.“ A férovosť je večná hodnota. Na rozdiel od elektrickej energie, ktorá ide len počas špičky.

Kancelária s výhľadom na maďarskú ambasádu. Z vnútra

Momentálne sa prihováram z mojej kancelárie na Námestí Imre Nagya, bývalé Námestie SNP. Áno, budova už patrí pod správu Budapest-Kormányzati Vagyonkezelő, ale prenájom máme na 15 rokov za veľmi výhodných 20 000 forintov mesačne.

Vraj poníženie? Vôbec nie! To je dôkaz spolupráce. Maďarsko pochopilo, že my sme národ, ktorý si ctí slovo, aj keď ho píše druhá strana zmluvy.

Ak by som mal opäť rozhodnúť? Podpísal by som ešte rýchlejšie!

Niektorí neprajníci tvrdia, že sme to mali vyhrať celé. Že arbitráž bola na našej strane, že sme mali trvať na svojom. Ale čo by nám to dalo? Sebavedomý štát? Funkčné vodné dielo? Vlastnú suverenitu? No a čo!

My sme si vybrali lepšiu cestu

Cestu sebaobetovania, ústupkov a príkladnej podriadenosti. A to je niečo, čo si dnes svet váži. Teda aspoň Maďarsko. A možno aj Mongolsko, kde nás raz pozvú na konferenciu o „post-štátnej empatii“.

Nie všetko, čo je nevýhodné, je zlé. Niekedy je to len slovenské.

Slováci, buďme hrdí. Aj keď Gabčíkovo už nie je naše. Aj keď Dunaj je po novom „Duna“. A aj keď naše pasy sa musia laminovať v Komárome. My predsa vieme, že sme boli férovým národom. Takým férovým, že sme to ani Maďarom nechceli dať celé. Len… väčšinu. A s úsmevom.

Veď ako hovorí nové slovenské príslovie:
„Kto má srdce čisté, toho ani voda nezaplaví.“

Aj keď ju už reguluje sused.

Taraba: Rozvod, ktorý sme prehrali, ale podali sme ruku. A aj vodu. Aj turbínu.

Ako pán minister ešte v roku 2025 vyhlásil, „Dohoda o Gabčíkove je ako rozvod manželov.“
Ach, tá poetika! Žiaľ, v tomto rozvode: Maďarsko dostalo dom, auto, deti, psa aj víkendovú chatu. Slovensko si nechalo len spoločnú fotku z roku 1992 a spomienku na šťastné časy.

A ako správny džentlmen dodal minister Taraba: „Nevadí, že sme nič nezískali. Dôležité je, že sme boli dôstojní a nezanevreli.“

Lebo rozvod podľa slovenskej vlády neznamená dohodu o delení majetku. Znamená to, že sa postavíte s úsmevom na most, podáte partnerovi kľúče od domu, a ešte mu zabalíte sendvič na cestu.

A keď sme pri tom, tak ešte trochu tej metafory:
Ak by Gabčíkovo bol rozvod, Slovensko je ten manžel, čo odchádza z domu len s taškou Lidl a hovorí: „Hlavne nech sme v dobrom, aj keď si mi vybrakoval účet.“

Ak by bola táto zmluva sobášna zmluva, tak my sme podpísali, že sa vzdávame výživného, aj keď druhá strana zarába viac a vlastní turbíny.

A keď sa vás niekto opýta: „Prečo ste nepristúpili aspoň na rovnaký podiel?“
Taraba odpovedá: „Lebo sme sa chceli rozísť ako ľudia.“

Takto nejako to teraz vyzerá aj v politike: rozvodová logika, kde sa férovosť rovná stratiť všetko — len aby si o nás susedia nemysleli, že sme sebeckí.

Srdce sme dali, Gabčíkovo vzali

Niektoré krajiny bojujú, keď ide o strategický majetok. Iné vyjednávajú do posledného eura. A potom sme tu my – štát, ktorý rozvodom ešte aj zaplatí svokre za taxík.

Veď ako povedal Taraba pri oslavách 15. výročia podpisu: „Boli sme féroví. A to sa ráta. Aj keď nás rozviedli s vodou.“