Je Jozef a Asenet ranokresťanským textom z počiatku prvého storočia?

Jozef a Asenet je apokryfný spis, ktorý rozpráva príbeh lásky a manželstva biblického Jozefa, známeho z Knihy Genezis, a Asenet, dcéry egyptského kňaza Poti-Fera. Text rozširuje krátku zmienku v Genezis 41:45 o ich manželstve. Príbeh zahŕňa romantické, duchovné a mystické motívy, vrátane Asenetinej konverzie k viere v Boha Izraela, často interpretovanej ako alegória duchovnej transformácie. Zachovaný je v gréčtine, sýrčine či arménčine a patrí medzi starozákonné pseudepigrafy.

Ranokresťanský pôvod?

Otázka, či je Jozef a Asenet ranokresťanským textom, je predmetom odborných debát. Pozrime sa na argumenty podporujúce a vyvracajúce túto hypotézu.

Argumenty za ranokresťanský charakter

Náboženské motívy: Text obsahuje symboly ako Asenetina konverzia, pokánie a zmienky o chlebe života či pohári nesmrteľnosti, ktoré pripomínajú kresťanské eucharistické predstavy. Niektorí bádatelia navrhujú, že tieto prvky naznačujú kresťanský vplyv alebo úpravu pôvodne židovského textu.

Popularita u kresťanov: Jozef a Asenet bol rozšírený v ranokresťanských komunitách, o čom svedčia jeho kópie v kresťanských rukopisoch a zmienky u ranokresťanských autorov. To podporuje myšlienku, že ho kresťania považovali za relevantný.

Alegorický význam: Asenetina konverzia môže byť vnímaná ako metafora obrátenia pohanov ku kresťanstvu, čo bolo kľúčovou témou raného kresťanstva.

Argumenty za židovský pôvod

Helenistický židovský kontext: Väčšina odborníkov zastáva názor, že text je židovským dielom, pravdepodobne z helenistického židovstva v Egypte, ako napríklad Alexandrie. Zdôrazňuje monoteizmus, židovskú identitu a Tóru, čo je typické pre literatúru obdobia druhého chrámu.

Chýbajúce kresťanské prvky: V texte nenájdeme explicitné odkazy na Ježiša ani Nový zákon. Symboly ako chlieb života môžu byť chápané ako židovské skôr než kresťanské.

Literárna tradícia: Text zapadá do židovskej tradície pseudepigrafov, ktoré rozširovali biblické príbehy, ako sú Kniha jubileí alebo 1 Henoch.

Datovanie: Začiatok 1. storočia?

Možné skoré datovanie: Niektorí navrhujú vznik textu v 1. storočí pred Kr. až začiatkom 1. storočia po Kr., na základe jazyka a tém podobných helenistickej židovskej literatúre. Ranokresťanský pôvod v tomto období je však málo pravdepodobný.

Štandardné datovanie: Väčšina odborníkov kladie vznik textu do obdobia 100 pred Kr. až 200 po Kr., s dôrazom na 1.–2. storočie po Kr., na základe rukopisov a štýlu.

Problémy s 1. storočím: Začiatok 1. storočia po Kr. je príliš skorý na ranokresťanskú literatúru, keďže kresťanstvo sa ešte len formovalo. Text nezapadá do novozákonného rámca.

Záver

Jozef a Asenet pravdepodobne nie je ranokresťanským textom zo začiatku 1. storočia. Skôr ide o židovské dielo z helenistického obdobia, pravdepodobne z 1. storočia pred Kr. až 2. storočia po Kr., vytvorené v Egypte. Hoci ho neskôr prijali ranokresťanské komunity, jeho židovský pôvod je pravdepodobnejší. Presné datovanie zostáva nejasné, no začiatok 1. storočia po Kr. je málo pravdepodobný.