Článok 5 Severoatlantickej zmluvy je považovaný za právny základ kolektívnej obrany NATO a jeden z najsilnejších bezpečnostných záväzkov v moderných medzinárodných vzťahoch. Jeho praktická sila je však často spájaná so Spojenými štátmi americkými. V prípade, že by USA z NATO vystúpili, vyvstáva zásadná otázka, či by článok 5 zostal funkčným obranným mechanizmom, alebo by sa stal len symbolickým ustanovením bez reálneho účinku.

Právna povaha článku 5 ako záväzku kolektívnej obrany nezávislého od jedného člena

Z právneho hľadiska je článok 5 záväzným ustanovením medzinárodnej zmluvy, ktoré sa vzťahuje na všetkých členov NATO bez ohľadu na ich vojenskú silu. Text článku neobsahuje žiadnu výnimku ani osobitné postavenie Spojených štátov.

Platnosť článku 5 nie je podmienená členstvom USA. Ak by Spojené štáty vystúpili z NATO, článok 5 by zostal právne záväzný pre všetkých zostávajúcich členov Aliancie.

Obsah článku 5: povinnosť konať, nie automatická vojenská odpoveď

Článok 5 neustanovuje automatické vyhlásenie vojny ani povinnosť použiť ozbrojenú silu v identickom rozsahu všetkými členmi. Každý štát je povinný prijať „také opatrenia, aké považuje za nevyhnutné“, vrátane použitia ozbrojenej sily.

Tento flexibilný právny jazyk umožňuje fungovanie článku 5 aj bez USA, pretože nevyžaduje jednotnú vojenskú reakciu, ale koordinované konanie v rámci kolektívnej obrany.

Historická skúsenosť: článok 5 bol aktivovaný iba raz

Článok 5 bol oficiálne aktivovaný len raz, po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Zaujímavé je, že v tomto prípade boli spojenci tí, ktorí poskytli pomoc Spojeným štátom, nie naopak.

Táto skúsenosť potvrdzuje, že článok 5 funguje obojsmerne a nie je výlučne nástrojom americkej ochrany Európy.

Vojenská realita článku 5 bez amerických kapacít

Bez Spojených štátov by sa praktická sila článku 5 výrazne zmenila, ale nezanikla by. Európske členské štáty disponujú významnými vojenskými kapacitami vrátane moderných armád, letectva, námorných síl a spravodajských štruktúr.

Z právneho hľadiska nie je podmienkou funkčnosti článku 5 existencia globálne dominantnej vojenskej veľmoci. Podmienkou je politická vôľa členských štátov splniť svoje záväzky.

Jadrové odstrašenie ako najväčšia slabina článku 5 bez USA

Najzásadnejšou otázkou by bolo jadrové odstrašenie. Bez USA by jadrový rozmer článku 5 spočíval výlučne na Francúzsku a Spojenom kráľovstve.

Hoci ide o jadrové veľmoci, absentoval by americký globálny jadrový dáždnik. To by si vyžadovalo nové právne a politické dohody o rozšírení jadrových garancií v rámci európskej časti NATO.

Vzťah článku 5 a Charty OSN bez Spojených štátov

Článok 5 je v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje kolektívnu sebaobranu. Tento právny základ by zostal nezmenený aj po odchode USA z NATO.

NATO by naďalej predstavovalo regionálnu bezpečnostnú organizáciu uznanú medzinárodným právom, schopnú konať v sebaobrane bez potreby osobitného mandátu Bezpečnostnej rady OSN.

Psychologický a politický rozmer dôvery v článok 5

Skutočná sila článku 5 vždy spočívala nielen v právnom texte, ale aj v politickej dôveryhodnosti záväzkov. Odchod USA by túto dôveryhodnosť oslabil, no neznamenal by jej úplný zánik.

Ak by európske štáty preukázali ochotu investovať do obrany a konať spoločne, článok 5 by si mohol zachovať odstrašujúci účinok aj bez americkej účasti.

Článok 5 bez USA ako katalyzátor hlbšej európskej obrany

Paradoxne by absencia USA mohla viesť k posilneniu praktickej funkčnosti článku 5 v Európe. Štáty by boli nútené prevziať plnú zodpovednosť za jeho napĺňanie a odstrániť dlhodobú závislosť od amerických kapacít.

Z právneho hľadiska by to znamenalo posilnenie spoločného plánovania, harmonizáciu obranných politík a nové zmluvné mechanizmy v rámci Aliancie.

Článok 5 bez USA nie je mýtus, ale mechanizmus s iným charakterom

Článok 5 by bez Spojených štátov nestratil svoju právnu platnosť ani automaticky svoju funkčnosť. Stratil by však časť svojej globálnej odstrašujúcej sily a musel by sa opierať o kolektívnu kapacitu európskych členov.

Z právneho hľadiska by išlo o transformáciu, nie o zánik mechanizmu kolektívnej obrany.