Odchod Spojených štátov amerických z NATO by znamenal dramatickú zmenu strategického prostredia na východnom krídle Aliancie. Tento región, zahŕňajúci štáty Baltského mora, Poľsko, Rumunsko a ďalšie členské štáty, sa spolieha na americkú vojenskú prítomnosť a jadrové odstrašenie ako kľúčový prvok kolektívnej bezpečnosti. Článok analyzuje, kto by mal v takom scenári právnu a vojenskú zodpovednosť za obranu východného krídla NATO.

USA mimo NATO
Právny rámec kolektívnej obrany bez Spojených štátov

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy zaväzuje všetkých členov NATO reagovať na ozbrojený útok proti jednému z nich. Z právneho hľadiska je táto povinnosť nezávislá od účasti konkrétneho člena, vrátane USA. Aj bez Spojených štátov sú zvyšné štáty právne viazané kolektívnou obranou.

V praxi to však znamená, že každý štát musí individuálne rozhodnúť, aké opatrenia považuje za nevyhnutné. Nie je predpísaná automatická vojenská odozva ani jednotné nasadenie síl.

Stratégia východného krídla bez americkej vojenskej podpory

Bez USA by obrana východného krídla spočívala primárne na európskych štátoch. Poľsko, baltské štáty a Rumunsko by museli zvýšiť vlastné obranné kapacity, koordinovať nasadenie ozbrojených síl a zabezpečiť logistickú spoluprácu.

Z vojenského hľadiska by sa zvýšila potreba európskej mobilizačnej kapacity, presunu brigádnych a divíznych síl a posilnenia protivzdušnej a protiraketovej obrany. Absencia amerických jednotiek by dramaticky zmenila strategickú rovnováhu a zvýšila časovú náročnosť reakcie.

Jadrové odstrašenie a jeho obmedzenia bez USA

USA sú nositeľom hlavných jadrových kapacít NATO. Bez amerického jadrového dáždnika by členské štáty museli spoliehať len na jadrové zbrane Francúzska a Spojeného kráľovstva. To znižuje odstrašujúci účinok proti potenciálnym agresorom a vytvára právne aj politicky zložité dilemy, napríklad o presune jadrových síl na východné krídlo alebo o vytvorení regionálneho jadrového mechanizmu.

Rola európskych inštitúcií a EÚ obranných štruktúr

V prípade absencie USA by európske štáty mohli posilniť obranné mechanizmy EÚ, vrátane PESCO (Permanent Structured Cooperation) a spoločného obranného fondu. Z právneho hľadiska ide o dobrovoľné záväzky, ktoré však poskytujú možnosť koordinovať spoločnú obranu, logistiku a cvičenia.

Európska obranná integrácia by sa tak stala nevyhnutnou, aby sa zabezpečila funkčná kolektívna obrana bez amerického príspevku.

Medzinárodné právo a záväzky členských štátov

Aj bez USA by štáty NATO zostávajú viazané medzinárodným právom, najmä Chartou OSN. Všetky obranné opatrenia musia byť v súlade s povinnosťou riešiť spory mierovými prostriedkami a striktne obmedzené na sebaobranu. To znamená, že európske štáty nemôžu jednostranne podniknúť agresívne kroky, ale musia plánovať obranu v rámci kolektívnych zmlúv a dohôd.

Politické dôsledky a dôvera v aliančné záväzky

Odchod USA by oslabil politickú dôveru medzi členskými štátmi a zvýšil tlak na európskych lídrov, aby preukázali schopnosť plniť záväzky. Východné krídlo by sa stalo symbolom prechodného napätia a testu jednoty Aliancie.

Z praktického hľadiska by mohlo dôjsť k posilneniu regionálnej spolupráce medzi Poľskom, pobaltskými štátmi a Nórskom ako prvou líniou obrany.

Ochrana východného krídla bez USA je právne možná, vojensky náročná

Aj v prípade, že Spojené štáty vystúpia z NATO, zvyšní členovia sú právne viazaní článkom 5 a kolektívnou obranou. Reálna ochrana východného krídla by však vyžadovala výrazné zvýšenie vojenských kapacít, európsku integráciu obrany a nové strategické plánovanie.

Z právneho pohľadu teda nie je ochrana východného krídla nemožná, ale jej efektívnosť bez americkej účasti by závisela na politickej vôli a vojenskej pripravenosti európskych štátov.