Asto Vidatu je démon smrti v zoroastrijskom panteóne. Známy aj ako Astiwihad, je fascinujúcou a temnou postavou v zoroastrijskom náboženstve, jednom z najstarších monoteistických vierovyznaní, ktoré vzniklo v starovekej Perzii. Tento démon, ktorého meno v avestčine znamená doslova „ten, kto rozdeľuje kosti“ alebo „ten, kto ničí telo“, predstavuje neodvratnú silu smrti a rozkladu. V zoroastrijskom svetonázore je Asto Vidatu jedným z daeva – zlých duchov alebo démonov – ktorí slúžia Angra Mainjuovi (Ahrimanovi), hlavnému protivníkovi dobrého boha Ahura Mazdu. Jeho existencia a úloha v mytológii odrážajú hlbokú filozofiu zoroastrizmu o dualite života a smrti, dobra a zla.

Asto Vidatu ako démon smrti v zoroastrijskom panteóne

Asto Vidatu sa objavuje v starovekých textoch, najmä v Aveste, posvätnej zbierke zoroastrijských spisov. Jeho meno je zložené z dvoch častí: „asto“ (kosti) a „vidatu“ (rozdeľovať, ničiť), čo naznačuje jeho spojenie s fyzickým rozpadom tela po smrti. Na rozdiel od moderných náboženstiev, kde smrť často nie je personifikovaná ako konkrétna bytosť, zoroastrizmus jej dáva jasnú podobu. Asto Vidatu nie je však len slepou silou prírody – je aktívnym agentom zla, ktorý napáda duše a telá ľudí v mene Angra Mainjua.

V zoroastrijskom učení je smrť považovaná za dočasné víťazstvo zla nad dobrom. Keď človek zomrie, Asto Vidatu ho prenasleduje a snaží sa zničiť jeho telesnú schránku, zatiaľ čo duša čelí súdu na moste Činvat, kde sa rozhodne o jej osude – či pôjde do raja (Domu piesní) alebo do pekla (Domu lží). Asto Vidatu tak symbolizuje nielen fyzickú smrť, ale aj hrozbu duchovnej skazy, ak človek podľahne hriechu a odkloní sa od cesty pravdy (Aša).

Zoroastrizmus kladie veľký dôraz na čistotu prírodných prvkov – zeme, vody, ohňa a vzduchu – ktoré sú považované za posvätné dary Ahura Mazdu. Smrť a rozklad tela sú preto vnímané ako nečisté a potenciálne nebezpečné pre tieto prvky. Práve tu vstupuje do hry Asto Vidatu ako pomyselný „vykonávateľ“ rozpadu. Jeho prítomnosť v mytológii vysvetľuje, prečo zoroastrijci vyvinuli unikátny pohrebný rituál – exkarnáciu, spojenú s vežami ticha (dakhma).

Na týchto vyvýšených stavbách boli telá zosnulých ponechané supom a iným dravým vtákom, aby odstránili mäso, čím sa predišlo kontaminácii zeme pochovávaním alebo vody spaľovaním. Kosti boli následne vysušené slnkom a uložené do ossuária. Tento proces možno chápať ako istý kompromis s Asto Vidatu – jeho deštruktívna sila je využitá na očistenie tela, čím sa minimalizuje jeho vplyv na posvätné prvky. Aj keď démon zostáva nepriateľom, zoroastrijci ho nepriamo „zapriahli“ do svojho rituálneho systému.

Na rozdiel od iných náboženstiev, kde smrť môže mať neutrálnu alebo dokonca pozitívnu rolu (napr. ako prechod do iného života), v zoroastrizme je Asto Vidatu jednoznačne negatívnou postavou. Jeho existencia zdôrazňuje dualistickú povahu sveta: na jednej strane stojí Ahura Mazda so svojimi benevolentnými bytosťami (ameša spenta), na druhej strane Angra Mainju s légiou daeva, medzi ktorými Asto Vidatu zohráva kľúčovú úlohu. Smrť nie je prirodzenou súčasťou stvorenia, ale dôsledkom útoku zla na harmonický poriadok.

Niektorí bádatelia vidia v Asto Vidatu paralely s inými mytologickými bytosťami spojenými so smrťou, ako je grécky Hádes alebo indický Jama, no jeho úloha je špecifická pre zoroastrijský kontext. Na rozdiel od Háda, ktorý je skôr neutrálnym vládcom podsvetia, Asto Vidatu je aktívnym agresorom. Jeho spojenie s rozkladom tela ho odlišuje aj od Jamy, ktorý je viac sudcom mŕtvych než ich ničiteľom.

Hoci zoroastrizmus dnes praktizuje už len malá komunita (najmä Pársovia v Indii a Iráne), postavy ako Asto Vidatu prežívajú v umení a hudbe. Príkladom je švajčiarska black/death metalová kapela Dakhma, ktorá pomenovala svoje debutové EP Astiwihad-Zohr práve po tomto démonovi. Ich hudba využíva jeho temný odkaz na vytvorenie atmosféry strachu, rituálu a mystiky, čím prináša starovekú mytológiu do moderného sveta. Asto Vidatu sa tak stal symbolom nielen smrti, ale aj surovej, nekompromisnej sily, ktorá fascinuje umelcov i poslucháčov.

To sa oplati si vypočuť viackrát!!

Astiwihad-Zohr – Titulná skladba, ktorá odkazuje na zoroastrijského démona Astiwihad (Asto Vidatu), personifikáciu smrti a rozkladu. Je to temný, pomalší úvod s rituálnou atmosférou.

Chashm-e-Khafash – Preklad z perzštiny znamená “Oko netopiera”. Rýchlejšia skladba s chaotickými riffmi a surovou energiou.

Varun – Odkaz na zoroastrijského ducha alebo démona, pravdepodobne spojeného s vodou a očistou. Kombinuje atmosférické pasáže s agresívnym vyvrcholením.

Dakhma zo Švajčiarska je black/death metalová kapela pochádzajúca z Zürichu, založená v roku 2014. Je súčasťou undergroundového kolektívu Helvetic Underground Committee, ktorý združuje viaceré švajčiarske kapely s podobným zameraním.