Dostane Ukrajina späť Krym? Stratégiou Kyjeva je skôr to, že jeho udržanie bude neudržateľné. Pre ruský odpad je Krym dôležitý – či už KGB Putina zbožňujú alebo ho nenávidia – spôsobom, akým to nerobí žiadne z ostatných nárokovaných alebo okupovaných ukrajinských území a osud polostrova ako takého bude pravdepodobne ústredným bodom akéhokoľvek prípadného riešenia súčasnej vojny. To, že niektoré ukrajinské zdroje teraz hovoria o vojenskom znovudobytí v sezóne letnej kampane a iné o diplomatických riešeniach, naznačuje možnosť pohybu.
Dostane Ukrajina niekedy späť Krym? Udržanie bude neudržateľné
Samozrejme v oficiálnom postoji Kyjeva nedošlo k žiadnemu zásadnému posunu, že Krym – rovnako ako všetky okupované územia – musí byť vrátený pod jeho kontrolu, a to by sa mohlo v prípade potreby uskutočniť vojenskou silou, ak je to možné, vyjednávaním. Šéf vojenskej rozviedky Hawkish Kyrylo Budanov predpovedal, že ukrajinské sily budú na Kryme do konca jari, zatiaľ čo poradca prezidenta Mychajlo Podoljak začiatkom tohto mesiaca povedal, že je „matematicky dokázané“, že sa tak stane do piatich až šiestich mesiacov.
Ďalší poradca Volodymyra Zelenského Andrij Sybiha však tento týždeň pre Financial Times povedal, že Ukrajina bude rokovať o Kryme, ak bude jej jarná protiofenzíva úspešná a jej sily postúpia k ústiu polostrova. Iní v Kyjeve sa ponáhľali potvrdiť, že to nepredstavuje zmenu v postoji Kyjeva, nehovoriac o náznaku, že by sa mohol vzdať svojich nárokov na Krym ako súčasť ceny za mier. Hovorili skôr o tom, že by boli radšej, keby sa Moskva vzdala dobrovoľne, než aby bola donútená ďalšími krvavými bojmi.
Napokon, napriek sebavedomým tvrdeniam o priamych vpádoch na Krym – ktoré sú pravdepodobne zmesou bombastických a duševných hier – je pravdepodobnejšie, že kyjevskou stratégiou bude jeho udržanie neudržateľné. V niektorých smeroch je paralelou oslobodené mesto Cherson. Ukrajina sa najprv pokúsila o frontálny útok, ktorý sa ukázal ako krvavé zlyhanie, a potom sa usadil na bombardovanie ruských pozícií v meste a ešte efektívnejšie na zásobovacie vedenia, na ktorých boli závislí. Ruskí generáli si uvedomili, že nemajú žiadnu skutočnú alternatívu, a po týždňoch, ak nie mesiacoch lobovania u neochotného Putina v tomto zmysle, ho nakoniec presvedčili, aby schválil stiahnutie.
Priamy útok na Kryme by bol náročný, keďže ruské sily sú dobre opevnené a úzke prístupové cesty na polostrov sú chránené mínami, protitankovou obranou a prepracovanými zákopovými systémami. Mohlo by to tiež spôsobiť paniku Putina, ktorý toľko svojej politickej legitimity spojil so zabavením Krymu, do nejakého druhu eskalácie (nie nevyhnutne jadrovej: tá môže zahŕňať čokoľvek od úplnej mobilizácie až po skryté útoky na západné zásobovacie linky).
Hoci je stále možné, že ide o fintu, zdá sa pravdepodobné, že Ukrajinci v pravý čas zaútočia na Melitopol, dôležitý uzol pozdĺž takzvaného „pozemného mosta“, úseku územia pozdĺž severného pobrežia Azovské more, ktoré spája Krym s ruskou pevninou. Ak sa im podarí prelomiť tieto životne dôležité cestné a železničné spojenia, potom posilnenie a zásobovanie Krymu bude závisieť od Kerčského mosta, ktorý už bol raz zlomený, a od zraniteľných námorných a leteckých trás. To by, ako Kyjev dúfa, urobilo z Krymu ďalší Cherson.
Samozrejme, Moskva stále odmieta prijať akékoľvek náznaky, že budúcnosť Krymu môže byť v hre. Od jeho neuznanej anexie v roku 2014 po zmanipulovanom referende ju v ruskom senáte zastupoval Sergej Cekov a jeho odpoveď bola nekompromisná: „Nikto nebude diskutovať o “diplomatických” metódach prevodu Krymu z Ruska na Ukrajinu. Krym sa Ukrajine už nikdy nevráti.” Napriek takémuto rozruchu Kyjev – a Západ – dúfajú, že Putin nakoniec môže mať pocit, že jeho prežitiu najlepšie poslúži vyjednávanie, a nie riskovanie, že bude potupne vytlačený z Krymu.
Je tu však aj posledná komplikácia. Bez ohľadu na oficiálnu líniu je aj v Kyjeve veľa ľudí, ktorí si nie sú istí, či Krym naozaj chcú. Mnohí a možno dokonca väčšina obyvateľov Krymu je pravdepodobne promoskovských a jeden ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ mi priznal, že by sa „ľahko mohlo stať naším Severným Írskom“, ako aj stálym zdrojom budúcich sporov s Moskvou. Ide o to, že ak je ťažšie dobyť ich späť ako zostávajúce okupované územia, stojí za to rozširovať konflikt a riskovať, že sa dostaví „únava zo západu Ukrajiny“?
Vo Washingtone a inde panuje presvedčenie, že konečný osud Krymu bude rozhodujúci pre akékoľvek mierové rozhovory, pričom Ukrajina ponúkne Moskve časť výmeny za úplné stiahnutie inde a reparácie. Môže to napríklad viesť k novému a skutočnému referendu o jeho osude, aj keď by to bol zložitý podnik, ktorý by musel zahŕňať tých, ktorí utiekli od roku 2014, a vylúčiť novú generáciu ruských násilníkov po anexii. Samozrejme, je priskoro hovoriť o akejkoľvek potenciálnej dohode a veľa bude závisieť od výsledku jarnej a letnej kampane.
Reči o Kryme sú však znakom toho, že v Kyjeve a inde ľudia začínajú myslieť nielen na vojnu, ale aj na koniec.