V politike sa často hovorí o dvoch stranách mince. No Robert Fico nám ukázal, že existujú aspoň štyri. A ak sa dobre zatočí, nikto si nevšimne, že každá z nich rozpráva iný príbeh. Keď doma nadáva na Brusel, zároveň tam posiela žiadosti o eurofondy. Keď sa v Moskve usmieva nad suverenitou, v Bratislave si buduje silové zložky podľa vzoru KGB. A keď hovorí o tradičných hodnotách, myslí tým len tie, ktoré sú mu práve výhodné.

Takto vzniká nové evanjelium. Nie evanjelium lásky či pravdy, ale evanjelium obojsmernej diplomacie a jednosmerného profitu. A preto vám prinášame ďalšiu kapitolu Svätej príručky Kremľa — tú, ktorá sa číta v štyroch smeroch, ale vždy vedie jedným: k moci.

O Ficoevanjeliu, ktoré kážeme do všetkých svetových strán

1. Na počiatku bolo slovo. A to slovo bolo „suverenita“.
A Fico videl, že je dobré, lebo sa dalo použiť všade.

2. Keď išiel na Západ, hovoril:

„My sme pevná súčasť Európskej únie, kým sú z nej peniaze.“
A keď sa vrátil domov, povedal:
„Brusel nám nebude rozkazovať, koho máme stíhať.“

3. A keď hovoril k národu, povedal:

„Sme nezávislí, preto sme si postavili vlastnú prokuratúru podľa starých východných noriem.“

4. V ten čas sa ho ľudia pýtali:

„Pane, ako môžeme byť prozápadní aj proruskí zároveň?“
A odpovedal im podobenstvom:
„Tak ako je človek hlavou v Bruseli, no srdcom vo Vranove, aj štát môže mať hlavu v NATO a pätu v Kremli.“

5. A mnohí sa mu čudovali, vraviac:

„Ako je možné, že máš toľko tvárí?“
A on odpovedal:
„Kto má len jednu, ten nevie vyjednávať.“

6. A keď mu zahraniční novinári položili otázku, odpovedal im v inom jazyku,
ktorý znel ako „strategická vyváženosť“, no znamenal „robím si, čo chcem.“

7. A poslal svojich učeníkov do všetkých štyroch svetových strán, hovoriac:

„Choďte a hlásajte, že Slovensko je neutrálny maják v búrke svetovej politiky.
No ak sa objaví ruka s dotáciami, chyťte ju prvú.“

8. A ustanovil nových veľvyslancov, ktorí hovorili iba po slovensky,
ale zato s presným inštinktom, kto má v danom regióne plyn.

9. V ten deň sa konal aj obrad priateľstva so všetkými národmi,
ktoré nekládli otázky a ponúkli kontrakty.

10. A ľud sa zmätene pýtal:

„Kto sme, keď nevieme, kam patríme?“
A on im povedal:
„Patríme tam, kde sa oplatí byť. Dnes na juhu, zajtra na severe. Ale stále doma.“

11. A tak vzniklo Evanjelium podľa Fica,
ktoré sa káže všetkým národom, ale rozumie mu len ten, čo nemá pamäť.