Gruzínsky miliardár a oligarcha Bidzina Ivanišvil. Litovská poslankyňa Rasa Jukneviciene vo svojom prejave v Európskom parlamente (EP) z 13. júla zdôraznila, keď hovorila o problémoch gruzínskej demokracie, že hlavnou výzvou je meno jedného bohatého muža. “Zdá sa, že Gruzínsko je v zajatí jednej osoby,” poznamenal Jukneviciene. Ako sme písali v minulom článku Rusko zaberá asi 22 percent gruzínskeho územia vrátane viac ako 600-metrového úseku strategického ropovodu Baku-Supsa.

Gruzínsky miliardár a oligarcha Bidzina Ivanišvil

„Ak Gruzínsky sen [GD] nerozumie, čo znamená deoligarchizácia, o ktorej sa zmieňuje návrh Európskej komisie, pomôžem im to pochopiť – znamená to „debidzinizáciu“ alebo „deivanišvilizáciu“ Gruzínska“ Jukneviciene mala, samozrejme, na mysli zakladateľa GD a bývalého premiéra Gruzínska, miliardára Bidzina Ivanishviliho.

Začiatkom júna 2022 Európska únia prijala historické rozhodnutia o budúcnosti Gruzínska. EP prijal 9. júna uznesenie s názvom „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku“. Dokument kritizoval orgány GD za ich zaobchádzanie so slobodou tlače, zaostával za výzvou na získanie oficiálneho štatútu kandidátskej krajiny EÚ pre Gruzínsko a vyzýval na sankcie proti Ivanišvilimu.

Uznesenie tiež vyzvalo gruzínske orgány, aby rozhodne presadzovali najvyššie štandardy demokracie, právneho štátu, nezávislosti súdnictva, spravodlivých procesov a základných práv vrátane slobody médií. Dokument ostro kritizoval vládu Irakliho Garibašviliho za to, že nezabezpečila ľudské práva vrátane práv novinárov a členov LGBTQ komunity.

Okrem toho EP vyjadril znepokojenie nad „deštruktívnou úlohou, ktorú zohráva jediný oligarcha Bidzina Ivanišvili v gruzínskej politike a hospodárstve, a nad úrovňou kontroly, ktorú vykonáva nad vládou a jej rozhodnutiami, vrátane tých, ktoré sa týkajú politicky motivovaného prenasledovania novinárov a politických oponentov.”

EP dodal, že je „hlboko znepokojený Ivanišviliho odhalenými osobnými a obchodnými väzbami na Kremeľ, ktoré určujú pozíciu súčasnej gruzínskej vlády k sankciám voči Rusku“.

Uznesenie EP tiež vyzvalo Európsku komisiu, aby zvážila uvalenie osobných sankcií na Ivanišviliho „za jeho úlohu pri zhoršovaní politických procesov v Gruzínsku“.

Európska komisia 17. júna odporučila udelenie Gruzínska oficiálny štatút kandidáta, keď sa vyrieši 12 priorít a vykonávanie záväzku „deoligarchizácie“ odstránením nadmerného vplyvu vlastných záujmov v gruzínskom hospodárstve.

Pri odkaze na problém deoligarchizácie Gruzínska Európska komisia na rozdiel od EP Ivanišviliho nespomenula. Orgán EÚ tak vyvolal v Gruzínsku búrlivú diskusiu o potrebe prijať zákon o deoligarchizácii po vzore Ukrajiny, kde takýto zákon v novembri 2021 schválil Kyjev.

Z diskusie vyplynulo, že vládna strana a opozícia chápu proces deoligarchizácie celkom inak: Ivanišvili podľa lídrov GD už dávno odišiel z politiky, nezasahuje do politických procesov a neovplyvňuje rozhodnutia vlády.

Opozičníci sa obávajú, že zákon, ktorý môže schváliť gruzínsky parlament, nespôsobí Ivanišvilimu problémy, ale bude namierený proti podnikateľom, ktorí podporujú opozíciu a financujú opozičné médiá.

Gruzínski experti sú presvedčení, že deoligarchizácia v Gruzínsku, podobne ako v mnohých postsovietskych krajinách, bude čeliť viacerým objektívnym a subjektívnym ťažkostiam. Ako priznal Tornike Sharashenidze, profesor gruzínskeho inštitútu pre verejné otázky (GIPA) v rozhovore s týmto autorom z 22. júla, bude mimoriadne ťažké získať akýkoľvek dôkaz, že Ivanišvili nejakou formou zasahuje do vládnych aktivít.

„Keď už hovoríme o Moldavsku a Ukrajine, nie som veľmi oboznámený s úspechmi Moldavska. Naozaj pomocou právnych nástrojov znížili vplyv oligarchov v politike? Sharashenidze predpokladal.

Keď hovoril o Ukrajine, pripomenul, že prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o zbavení občianstva niektorých ukrajinských oligarchov. Sharashenidze vysvetlil prečo: „Určite, pretože nechcú byť dotknutí zákonom proti oligarchom. Preto nepoznám žiadne úspešné príbehy v súvislosti s bojom proti oligarchom na Ukrajine alebo v Gruzínsku alebo v iných postsovietskych štátoch“.

V odpovedi na otázku tohto autora – „Je Ivanišvili jediným oligarchom v Gruzínsku?“ – Sharashenidze tvrdil, že záleží na tom, ako sa definuje „oligarcha“. Akademik uviedol: „Ak máte na mysli niekoho, kto vlastní peniaze, mediálne zdroje a je v politike, v Gruzínsku sú aj iní oligarchovia – nielen Ivanišvili“.

Ale podľa profesora GIPA, ak máme na mysli niekoho, kto ovplyvňuje vládne rozhodnutia, potom áno, Ivanišvili je jediným oligarchom v Gruzínsku. Napriek tomu Sharashenidze tvrdil: „Ale ešte raz: bude veľmi ťažké získať akýkoľvek dôkaz, že riadi vládu a ovplyvňuje rozhodovanie vlády“ (Rozhovor s autorom, 22. júla).

Práve preto sú občianska spoločnosť a mimovládne organizácie (MVO) v Gruzínsku mimoriadne opatrné, pokiaľ ide o iniciatívu vládnucej strany prijať „univerzálny zákon“ o deoligarchizácii. Prozápadné mimovládne organizácie a občianski aktivisti sa obávajú, že vláda môže tento zákon „inštrumentalizovať“ skôr proti podnikateľom, ktorí pomáhajú opozícii, než proti Ivanišvilimu.

Ako vysvetlila Nika Simonishvili, predsedníčka gruzínskeho združenia mladých právnikov, prijatie zákona o deoligarchizácii bez nezávislého súdneho systému znamená, že zákon by mohol byť použitý ako dodatočná zbraň proti politickým oponentom.

“Takéto nebezpečenstvo existuje najmä preto, že máme precedensy využívania súdu a prokuratúry na politické účely,” zdôraznila Simonishvili.

Ďalej tvrdila, že GD nepovažuje Ivanišviliho – ktorý má neformálny vplyv na vládu – za oligarchu. Strana len označuje predstaviteľov opozičných strán za oligarchov, čo ešte jasnejšie ukazuje skutočné zámery GD.

V konečnom dôsledku bude pre Gruzínsko dosť ťažké splniť deoligarchizačnú podmienku Európskej komisie, predovšetkým preto, že štátne inštitúcie (vrátane súdov) v slabej demokracii nemajú dôveru občianskej spoločnosti.