Vďaka svojmu ropnému bohatstvu sa najmladšia krajina sveta Južný Sudán kvalifikovala ako krajina so strednými príjmami, keď v roku 2011 získala nezávislosť od Sudánu. Nová krajina mala aj nerasty, dobytok a drevo na export. Keďže sa nachádzala blízko dna väčšiny globálnych indexov rozvoja v oblasti zdravia a vzdelávania, dostala viac pomoci na osobu ako takmer kdekoľvek inde na svete.

Po 13 rokoch však veci v Južnom Sudáne nešli podľa plánu. Krajina zažíva azda najhoršiu hospodársku krízu od získania nezávislosti. Nepokoj je čiastočne výsledkom rokov občianskej vojny a žalostného hospodárskeho riadenia. Bezprostredným dôvodom je odstavenie jeho hlavného ropovodu po bojoch v Sudáne na severe. Kríza hrozí destabilizáciou vlády, čo môže ohroziť krehký mier v krajine.

Hospodárska kríza Južného Sudánu ohrozuje jeho krehký mier

Zlé časy Južného Sudánu sa začali krátko po nezávislosti. V roku 2013 vypukla občianska vojna medzi dvoma hlavnými etnickými skupinami, ktorá si vyžiadala asi 400 000 životov a prinútila približne tretinu z 11 miliónov obyvateľov krajiny utiecť. Najhoršie boje sa zastavili po dohode o rozdelení moci v roku 2018, ale kľúčové pojmy sa dlho ignorovali. Armáda nebola zjednotená.

V krajine sa nikdy nekonali voľby, pričom prieskum, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť v roku 2024, je teraz naplánovaný na rok 2026.

Občianska vojna v Sudáne situáciu ešte zhoršila. Prinútila takmer 1 milión utečencov utiecť na juh a znížila cezhraničný obchod takmer so všetkým okrem zbraní a žoldnierov. Najvýznamnejším dôsledkom sa však môžu ukázať škody spôsobené ropnému sektoru Južného Sudánu. Vývoz ropy tvorí najmenej 85 % vládnych príjmov. Od februára je 1 400 km dlhý ropovod, ktorým sa prepravovali dve tretiny ropy na sever k sudánskemu pobrežiu Červeného mora, mimo prevádzky, čiastočne kvôli bojom v oblastiach, ktoré pretína.

To zaťažilo vládne financie. MMF odhaduje, že ekonomika sa v roku 2024 scvrkla o viac ako štvrtinu . Miestna mena klesla voči doláru na historické minimum. „Nie sú peniaze, nie sú tu žiadne obchody,“ hovorí Peace Mary, matka šiestich detí, ktorá predáva údené ryby v stánku na trhu v hlavnom meste Juba.

Keďže Južný Sudán dováža takmer všetko od pšenice po palivo, inflácia v tomto roku vzrástla na približne 120 %, čo je jedna z najvyšších mier na svete. Majiteľ luxusnej reštaurácie hovorí, že zákazník nedávno zaplatil za večeru prepravkou plnou bankoviek.

Väčšinu štátnych zamestnancov a vojakov nedostali platy počas najlepšej časti roka. Školy v Jube sa zatvorili, pretože neplatení učitelia prestali chodiť na hodiny. Na ministerstve financií čakajú ľudia v dlhých radoch, aby prosili úradníkov o finančnú podporu. “Majú sa o mňa postarať,” sťažuje sa Wisley John, slepý armádny veterán, ktorý v rukách drží list od ministerstva obrany, v ktorom žiada peniaze na liečbu. “Ale hovoria, že v banke nič nie je.”

Zdá sa, že násilná kriminalita stúpa. Každú noc neplatení vojaci v hlavnom meste stavajú provizórne kontrolné stanovištia, aby od okoloidúcich vylákali hotovosť. Na vidieku agentúry poskytujúce pomoc hlásia množstvo ozbrojených lúpeží a únosov kvôli výkupnému.

Vláda tvrdí, že sa snaží zmierniť tlak. „Posledných deväť mesiacov bez peňazí z ropy poukázalo na dôležitosť reštrukturalizácie ekonomiky,“ hovorí Marial Dongrin, minister financií. To znamená zvýšiť vývoz nerastov a poľnohospodárstva, vyberať viac daní a tlačiť menej peňazí. Tvárou v tvár kríze platobnej bilancie vláda uviedla, že hľadá od MMF núdzovú pôžičku vo výške 250 miliónov dolárov. Aby znížila svoju závislosť od Sudánu, prišla s myšlienkou spojiť sa s Čínou s cieľom vybudovať alternatívny ropovod cez Etiópiu do prístavu Džibuti.

Vláda však mala viac ako desať rokov na diverzifikáciu ekonomiky. Napriek tomu stále existuje sotva nejaký neropný vývoz. Štát neplatil štátnym zamestnancom a dodávateľom dávno predtým, ako ropa prestala tiecť. Členovia juhosudánskej politickej elity zároveň od získania nezávislosti krajiny nazhromaždili obrovské bohatstvo.

Aj keby bol ropovod zajtra opäť zapnutý, problémy v ropnom sektore by len ťažko zmizli. Produkcia vyvrcholila na viac ako 350 000 barelov denne v roku 2011 a odvtedy neustále klesá. V auguste malajzijská firma Petronas oznámila, že po 14 rokoch predáva svoj 40-percentný podiel v ropných poliach, čiastočne kvôli rastúcim nákladom spôsobeným nefunkčným potrubím. Spoločnosť odvtedy začala právne kroky proti vláde za zablokovanie navrhovaného prevzatia britskej energetickej firmy v hodnote 1,25 miliardy dolárov.