Mlčanie krajín ASEAN-u počas konfrontácie v Juhočínskom mori je ohlušujúce. Čínske prenasledovanie filipínskych námorných plavidiel zásobujúcich základňu v Juhočínskom mori začiatkom augusta sa stretlo s odsúdením zo strany mnohých ďalších vlád.
Nemecko, Japonsko, Austrália a niekoľko ďalších krajín v indicko-pacifickej oblasti a mimo nej odsúdili používanie vodných diel v Pekingu na odvrátenie filipínskych lodí ako „destabilizujúce“ a „nebezpečné“.
Mlčanie krajín ASEAN-u počas konfrontácie v Juhočínskom mori
USA verejne varovali Čínu, že útoky na filipínske plavidlá by mohli viesť k odvolaniu sa na dohodu o vzájomnej obrane medzi Washingtonom a Manilou. Austrália medzitým minulý týždeň uskutočnila námorné a letecké cvičenia s Filipínami a spolu s Japonskom vykonala spoločnú námornú hliadku.
Filipíny, ktoré majú dohody o návštevných jednotkách s Washingtonom aj Canberrou, sledujú porovnateľný pakt s Tokiom. Dokonca aj regionálne štáty ako India a Južná Kórea , ktoré k takýmto záležitostiam zvyčajne zaujímajú menejcenný postoj, vyjadrujú solidaritu s Filipínami.
Uprostred tohto pobúrenia sa však Združenie národov juhovýchodnej Ázie, ktoré má byť hlavnou kotvou mieru a bezpečnosti v regióne, nápadne odmlčalo.
Budúcotýždňový summit ASEAN v Jakarte musí slúžiť ako odrazový mostík pre jasnejšiu odpoveď. V tejto chvíli len málo Filipíncov vidí ASEAN ako obzvlášť užitočného partnera pri zabezpečovaní suverénnych práv krajiny v Juhočínskom mori.
Filipínska strategická elita je hlboko rozhorčená odmietnutím regionálneho orgánu podporiť historické rozhodnutie arbitrážneho súdu v Haagu z roku 2016 v prospech Manily. Vskutku, mnohí si stále spomínajú, ako kolegovia z ASEAN-u otvorene kritizovali rozsudok.
Nie sú naivní ani pokiaľ ide o hĺbku vplyvu Pekingu na ľudí ako Kambodža, ktorá sa pokúsila zablokovať aj obyčajnú diskusiu o sporoch v Juhočínskom mori na vrchole predchádzajúcej konfrontácie medzi filipínskymi a čínskymi silami v roku 2012.
Pravdepodobne najväčším zdrojom frustrácie pre Manilu boli bezvýsledné desaťročia rokovaní medzi ASEAN-om a Čínou o právne záväznom kódexe správania pre Juhočínske more.
Čínsky prezident Si Ťin-pching víta kambodžského Hun Sena v Pekingu v roku 2019: Čína sa môže oprieť o jeden alebo dva slabé články v rámci ASEAN, aby sabotovala jednotu bloku.
Filipíny 40. stretnutie spoločnej pracovnej skupiny pre implementáciu Deklarácie o správaní zmluvných strán v Juhočínskom mori. Filipínski predstavitelia počas zasadnutia poznamenali, že stále existuje „potreba vytvoriť priaznivé prostredie, aby rozhovory napredovali“. Len málokto očakával nejaký diplomatický prielom a žiadny sa nekonal.
Boli to Filipíny, ktoré ako prvé vyvolali potrebu kódexu správania po krvavých potýčkach medzi vietnamskými a čínskymi silami v Juhočínskom mori koncom 80. rokov. Následná okupácia útesu Mischief Reef zo strany Číny o niekoľko rokov neskôr len posilnila odhodlanie Manily zmobilizovať regionálnu podporu.
Toto úsilie vyvrcholilo v roku 2002 Deklaráciou o správaní zmluvných strán v Juhočínskom mori, ktorá bola pôvodne vítaná ako míľnik v regionálnej diplomacii. Prevažne symbolická dohoda mala byť odrazovým mostíkom pre pevnejší, právne záväzný režim.
V jeho neprítomnosti Čína bezostyšne porušila kľúčové ustanovenia dohody z roku 2002, ktorá výslovne zakazuje provokatívne a jednostranné akcie, ako je jej program rozsiahlej rekultivácie a militarizácie staníc v oblasti Juhočínskeho mora.
Podľa všetkých indícií si Čína vzala ASEAN na mušku a pretiahla sa cez rokovania o kódexe správania.
Pre krajinu, ktorá chvályhodne buduje megaletiská a vysokorýchlostné železničné trate v rýchlom slede, Peking súhlasil len s jediným návrhom budúceho kódexu – a to bolo v roku 2018, dve desaťročia po začatí formálnych diskusií.
Úniky tohto návrhu naznačujú, že Peking sa zaujíma iba o kódex, ktorému chýbajú právne zuby, alebo, čo je horšie, ten, ktorý mu dáva právo veta nad spoločnými iniciatívami štátov ASEAN v oblasti energetického prieskumu a námornými cvičeniami s vonkajšími právomocami.
Realita je taká, že posadnutosť ASEAN-u de facto jednomyseľnosťou v mene konsenzu bola receptom na paralýzu v dôležitých geopolitických otázkach. Všetko, čo musí Čína urobiť, je oprieť sa o jeden alebo dva slabé články v rámci ASEAN-u, aby sabotovala akúkoľvek zmysluplnú jednotu v rámci regionálneho orgánu.
Ako predseda združenia ASEAN v tomto roku by Indonézia mala rozpoznať problém podporou flexibilnej spolupráce medzi rovnako zmýšľajúcimi členmi špecifickej pre daný problém, keď si to situácia vyžaduje.
Nie je to tak dávno, čo štáty ASEAN zohrali ústrednú úlohu pri formovaní povojnovej budúcnosti Kambodže tým, že dôrazne požadovali, aby elita krajiny vytvorila pluralitný režim. Štáty ASEAN tiež zohrali kľúčovú úlohu pri stabilizácii Východného Timoru po získaní nezávislosti rozmiestnením mierových jednotiek a poskytovaním diplomatickej pomoci novému národu.
Ani v jednom prípade sa ASEAN nespoliehal na jednomyseľnosť, namiesto toho konal na základe spoločných zásad a záujmov svojich kľúčových členov.
Spory v Juhočínskom mori možno podobne najlepšie riešiť prostredníctvom „minilaterálnej“ spolupráce medzi kľúčovými členmi bloku, najmä bilaterálnych dohôd o vymedzení námorných hraníc. Indonézia už dosiahla takúto dohodu s Vietnamom a Filipínami. Filipíny, Malajzia a Vietnam by sa mali ďalej snažiť dosiahnuť podobné dohody medzi sebou.
Aj keď sa zdá, že Filipíny a Vietnam sa už uberajú týmto smerom, podpora Indonézie bude kľúčová pri zabezpečení toho, aby moderné medzinárodné právo slúžilo ako základ pre riadenie prekrývajúcich sa námorných nárokov medzi štátmi ASEAN-u. Štáty juhovýchodnej Ázie by tiež mohli samy pokročiť v kódexe správania v Juhočínskom mori namiesto toho, aby zostali rukojemníkmi čínskych rozmarov.
Septembrové námorné cvičenie ASEAN-u, iniciatíva vedená Jakartou, podčiarkuje rastúce uznanie potreby demonštrovať regionálnu jednotu . Ale spôsob, akým odpor členov spriatelených s Pekingom, ako je Kambodža, prinútil Jakartu premiestniť vrt z vôd nárokovaných Čínou, len ukazuje, že dostať všetkých 10 členov na palubu v akejkoľvek dôležitej geopolitickej otázke zostáva náročným bojom.
Trvaním na nefunkčnom jednomyseľnom rozhodovacom procese si ASEAN strieľa do vlastných rúk. Kalibrované prijatie minilaterálnej spolupráce by poskytlo bloku tú najlepšiu šancu na realizáciu zdania centrálnosti v regióne. Je načase, aby sa regionálny orgán viac orientoval na výsledky a ustúpil od fixácie na sebazničujúce formality.