Minister spravodlivosti Boris Susko má novú zbraň: mlčanie tak dokonalé, že by mu závidel aj kláštor karmelitánok. Európska únia vraj komunikuje o Zmene Ústavy SR, ale podrobnosti? Prísne tajné. „Nemôžem komentovať prebiehajúce rokovania,“ šepká minister s výrazom človeka, ktorý zrovna zatajil informáciu o prítomnosti mimozemšťanov na Právnickej fakulte UK.
Operácia Mlčanlivý Susko
Susko reagoval, že komunikácia s eurokomisárom je dôverná, preto ju nemôže zverejniť.
Kolíková a list z Európy
A potom… prichádza ona.
Mária Kolíková, exministerka, právna šarža a trocha slovenská Dana Scully.
Vytiahne list eurokomisára pre spravodlivosť, v ktorom sa píše jasne: „Zmena Ústavy SR, ktorou sa má zrušiť súdna rada a zaviesť nové zloženie Ústavného súdu, nás znepokojuje.“
Kolíková:
„Tento list je z januára. Ak s nami EÚ komunikuje, prečo o tom mlčí minister?“
Susko:
„List? Aký list? Nič som nevidel. Možno to prišlo do spamu… alebo do parlamentu, ktohovie.“
Európa číta, Slovensko tají
Zatiaľ čo EÚ píše listy, robí si zápisky a posiela ich do Bratislavy ako babka recepty na lekvárové buchty, náš minister sa tvári, že mu nikto nevolal.
Možno to znie absurdne, ale len preto, že to absurdné naozaj je.
Čo je na tom vlastne tajné?
Že Európska únia nechce, aby sme menili ústavu ako ponožky? Alebo že eurokomisár nemá rád, keď sa Ústavný súd mení na domovníctvo jednej vládnej strany?
Epilóg: Návrh na ďalšie tajomstvá
Keď už mlčíme, poďme v tom pokračovať:
Nezverejníme štátny rozpočet – lebo je to prehliadková verzia, nie finálna.
Rokovania s NATO o neutralite? Neexistujú – takže nekomentujeme.
Ficov zdravotný stav? Štátne tajomstvo. (Ale stále má silu na dve tlačovky denne.)
Výdavky na právnikov v Luxemburgu? Tajné. Možno tam ide o rodinné záležitosti.
Slovenská transparentnosť – cez tmavé sklo
Európa sa čuduje. Kolíková hovorí. Susko mlčí. A ľudia ticho nadávajú.
Pretože v krajine, kde sa listy strácajú, pravda mlčí a spravodlivosť je „neuverejniteľná príloha“, tam sa rodí skutočná demokracia.
Ale len ak na ňu svieti slabá žiarovka a nikto veľa nevyzvedá.
Fiktívna porada vlády SR: „Slovensko bez Slovákov“ (z dôvodu utajenia)
Miesto deja: Úrad vlády SR, izba s nepriehľadnými závesmi, zapnutý rušič signálu, podáva sa káva a tajomstvo.
Účastníci: Fico, Susko, Kaliňák, jeden umelý fikus, obálka od EÚ.
Scéna 1: Záhada listu z EÚ
Fico (s podozrením):
„Boris, ten list z EÚ… máme ho?“
Susko (neisto):
„Neviem. Prišiel bez pečiatky. Možno to bolo určené Kolíkovej. Alebo omylom RTVS…“
Kaliňák:
„Možno to bol phishing. Určite to písal niekto z Progresívneho Slovenska.“
Fico:
„Dobre. Tak sa tvárme, že žiaden list neexistuje. A ak existuje, my ho nevideli.“
Susko:
„A ak ho vidíme, povieme, že je to pracovná verzia neexistujúcej pravdy.“
Scéna 2: Nový návrh – Slovensko bez Slovákov
Fico:
„Bolo by najlepšie, keby sa k týmto ústavným zmenám Slováci veľmi nevyjadrovali. Vedia málo a pýtajú sa veľa.“
Susko (zamyslený):
„Teoreticky by sme mohli schváliť novelu ústavy len so spätnou platnosťou. Aby ľudia nevedeli, že sa niečo stalo.“
Fico:
„Výborne. Nazveme to Slovensko 2.0 – transparentné len cez noc.“
Kaliňák:
„A ak sa niekto ozve, zriadime novú radu pre boj proti narušiteľom poriadku. Predsedom bude… možno Mazák, to ich zmetie.“
Scéna 3: Dialóg s Európskou úniou (rekonštrukcia podľa ticha)
Eurokomisár (cez videohovor):
„Znepokojujú nás vaše zásahy do súdnictva.“
Fico (s úsmevom):
„Prepáčte, máte výpadok, nič nepočujeme. Skúste to po voľbách.“
Susko:
„Nemôžeme komentovať, prebiehajú tiché rokovania. V tichosti. A potme.“
Eurokomisár:
„Ale ten list…“
Fico:
„Ten list je falošný! Zverejnil ho človek, ktorému dôveruje Brusel. A to je jasný dôkaz manipulácie!“
Epilóg: Slovensko bez Slovákov
Kým sa Slovák dozvie, čo jeho vláda rokuje s Bruselom, bude už možno neskoro.
Ale vláda to povie pekne: „Nebojte sa. Vieme, čo robíme. Nechajte to na nás. A hlavne… mlčte.“
