Orbán za zatvorenými dverami vzniesol niečo úplne iné proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Premiér vlani na jar na neverejnom rokovaní parlamentu vyjadril, že americký vplyv v regióne sa vstupom Ukrajiny príliš zosilní. Povedal tiež, že pred tým varoval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ten však úplne nerozumie Orbánovým výpočtom.
Orbán proti vstupu Ukrajiny do EÚ, ruská karta
Pozornosť svetovej tlače sa koncom minulého roka opäť upriamila na Viktora Orbána po tom, čo sa ako jediný spomedzi lídrov členských krajín EÚ postavil proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Maďarský premiér okrem iného argumentoval, že Ukrajina je príliš skorumpovaná a jej pristúpenie by znamenalo obrovskú finančnú záťaž pre ostatné členské štáty.
Na stretnutí za zatvorenými dverami však o niekoľko mesiacov skôr vyjadril úplne iné obavy.
Tie boli skôr o tom, že je ohrozený geopolitický záber jeho vlastnej vlády. Uviedol, že vstup Ukrajiny do EÚ naruší mocenské vzťahy v rámci Európy a Spojené štáty americké získajú v regióne príliš veľký vplyv.
Táto konzultácia sa uskutočnila v Parlamente minulý rok na jar. Orbán vystúpil na fóre, ktoré poslanci nazývajú „Veľká rada EÚ“, ktoré sa podľa zákona zvoláva pred summitmi lídrov členských krajín EÚ, teda pred zasadnutiami Európskej rady. Tu predseda vlády informuje vysokých predstaviteľov Národného zhromaždenia vrátane niekoľkých predstaviteľov opozície o tom, čo môžu očakávať na samite, ktorý sa má uskutočniť o niekoľko dní.
Podľa pravidelných účastníkov „Veľkej rady EÚ“ je atmosféra pri týchto príležitostiach v porovnaní s verejnými parlamentnými zasadnutiami oveľa pokojnejšia a Orbán tu často zdieľa svoje ďalekosiahlejšie vízie. Direkt36 sa o tom, čo odznelo na jarnom stretnutí, dozvedel od zdrojov s blízkymi znalosťami o detailoch stretnutia.
Tlačovému šéfovi Orbána položili niekoľko otázok ohľadom toho, čo povedal predseda vlády, ale nedostali na ne odpoveď.
Minulý rok 23. marca sa konal aktuálny summit Európskej rady, ktorého oficiálnym programom ešte nebola iniciácia vstupu Ukrajiny do EÚ, no napriek tomu sa Orbán do témy ponoril na niekoľkodňovom neverejnom zasadnutí parlamentu. skôr, 20. marca.
Podľa zdrojov oboznámených s podrobnosťami stretnutia sa premiér s účastníkmi podelil, že podľa informácií spravodajských zdrojov Spojené štáty sľúbili Ukrajine, že prístupové rokovania s vojnou zničenou krajinou sa začnú v roku 2023.
“Zelensky začína prezidentskú volebnú kampaň, keďže sa začali rokovania s Ukrajinou,” povedal Orbán a naznačil, že by to posilnilo Zelenského vnútropolitickú pozíciu.
(Orbán to nespomenul, ale ukrajinský integračný proces už mal svoju históriu. Krajina získala štatút kandidáta v júni 2022, po podaní žiadosti o členstvo niekoľko dní po začatí ruskej invázie. Poprední ukrajinskí politici začiatkom roka 2023 očakávali, že prístupové rokovania by sa mohli čoskoro začať Lídri EÚ odhlasovali začatie rokovaní koncom minulého roka, no prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť začiatkom roka 2024, sa zrejme teraz pre vojnu neuskutočnia.)
“Bude pred nami menší cirkus,” povedal Orbán s odkazom na to, že na začatie prístupových rokovaní je potrebné jednomyseľné rozhodnutie, takže maďarská vláda bude môcť v určitých veciach presadiť svoju vôľu. Premiér povedal, že budú trvať na tom, aby Ukrajina obnovila práva, ktoré mala maďarská menšina pred rokom 2015. Orbán tiež povedal, že ide o pozíciu, ktorú možno bezpečne reprezentovať, ide o podobný princíp ako „bieli jedia nožom a vidličkou“.
Orbán dodal, že nebudú akceptovať žiadne ďalšie nové návrhy v oblasti ochrany menšín, pretože nemožno vedieť, ako by fungovali v praxi. Odkaz na podmienky spred roka 2015 je súčasťou vládnej komunikácie už dlhší čas, uviedol o tom niekoľko dní po zasadnutí Veľkej rady EÚ minister zahraničia Péter Szijjártó.
Orbán zároveň naznačil, že hoci verí, že Maďarsko môže dosiahnuť nejaké výsledky, nebude schopné postaviť podstatnú prekážku vstupu Ukrajincov. Povedal, že napriek ich námietkam pomerne rýchlo „pretlačia členstvo Ukrajiny v EÚ“ cez nás.
Následne sa venoval tomu, aké geopolitické riziká v tom vidí. Orbán oznámil, že vstupom Ukrajiny sa v rámci EÚ vytvorí „mocenské centrum“, ktoré vojensky, ale aj politicky a ekonomicky ovládnu Spojené štáty. Do tejto severo-stredoeurópskej zóny budú podľa Orbána patriť tri pobaltské štáty Poľsko, Ukrajina, ktorú Rusko pripravilo o časť územia, a o niečo voľnejšie Rumunsko. Ide o krajiny, ktoré majú okrem Ruska užšie vzťahy s USA.
Váhu zóny podľa premiéra ukazuje aj to, že USA namiesto západnej Európy inštalujú zbrane len v Poľsku a na Ukrajine.
“V prípade Bieloruska, uvidíme, tam sa ešte môže stať jedna alebo dve farebné revolúcie,” povedal Orbán s odkazom na sériu demonštrácií, ktoré vypukli skôr vo viacerých postsovietskych krajinách – a ktoré podľa Rusov , sa uskutočnilo s americkou podporou. Prípadná bieloruská revolúcia by podľa Orbána zónu americkej dominancie ešte zväčšila.
Premiér sa pozrel aj na obyvateľstvo tohto bloku. Spomínajúc konkrétne čísla, Orbán vypočítal, že počet obyvateľov Pobaltia, Poľska a Ukrajiny prekoná Francúzsko, preto verí, že táto zóna bude vplyvnejšia ako Francúzi. Orbán sa dotkol aj toho, že túto teóriu zdieľal s Emmanuelom Macronom, no podľa francúzskeho prezidenta „nebolo celkom jasné, čo k čomu treba pridať“.
Orbán hovoril aj o tom, že tento blok bude významným hráčom aj ekonomicky. Podľa jeho očakávaní za tým budú okrem iného aj americké investície, ktoré sem prúdia, a zdroje určené na obnovu Ukrajiny. To všetko podľa premiéra povedie k tomu, že „toto nové centrum moci“ bude „ekonomicky silnejšie ako Nemecko“.
Vďaka tomu, čo nazýva „americko-poľskou“ stratégiou, sa podľa Orbána naruší mocenská rovnováha v rámci EÚ a zníži sa vplyv momentálne dominantnej nemecko-francúzskej osi.
“Mali sme na to ponuku pre dobrých Francúzov a Nemcov, ktorí ju neprijali,” povedal Orbán o svojom skoršom pokuse udržať súčasný status quo v rámci EÚ. Na tento účel bolo navrhnuté, aby sa francúzsko-nemecká os doplnila o Vyšehradskú štvorku (teda Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko).
Podľa Orbánovho argumentu, ak by boli tieto krajiny užšie zapojené do rozhodovania EÚ, bolo by možné konsolidovať východnú polovicu EÚ. Podľa Orbána sa tak nestalo, pretože Nemecko videlo vo V4 rivala, a preto sa ju pokúsilo rozbiť. Podľa premiérovej logiky sa preto proti Poľsku začalo okrem iného aj konanie o zásadách právneho štátu.
Nemci a Francúzi sa podľa Orbánovho záveru popasovali sami so sebou, namiesto „posilnenia strategickej autonómie Európy“ ponúkli strednú Európu Američanom.
Z Orbánovho prejavu vyplynulo aj to, že mu táto reorganizácia prekáža, pretože prekračuje jeho strategické predstavy. Premiér hovoril o tom, ako sa podľa neho ťažisko svetovej ekonomiky čoraz viac presúva do Ázie, vrátane Číny, namiesto na Západ, najmä z demografických dôvodov. Orbán povedal, že nepovažuje za správne, že “Američania na to reagujú rozdelením svetovej ekonomiky na dve časti”.
Túto prvú časť môžem uzavrieť tým, že Orbán je politický diletant, chodí a chváli Trumpa kde sa dá. Klame ako rus. USA sa z Europy stiahnu aj z NATO a budú samostatne fungovať ako ekonomická veľmoc s novými technológiou o akých sa Orbánovi ani nesnívalo.
Do všetkých vojen na svete namočili USA jedine komunisti USA, aby ich zdiskreditovali pred celým svetom a oslabili.
