Organizovaný zločin uprostred libanonskej energetickej krízy. Keďže nedostatok energie v Libanone dosahuje bezprecedentnú úroveň, profitujú z toho zločinecké skupiny. Je pozoruhodné, že Hizballáh zasahuje, aby posilnil svoj imidž a rozšíril svoj vplyv vyhýbaním sa západným sankciám a pašovaním iránskej ropy do krajiny. Keďže viac ako tri štvrtiny libanonskej populácie žije v chudobe a čísla národnej kriminality dosahujú historické maximum, rastúca závislosť Libanonu na čiernom trhu pri uspokojovaní energetických potrieb vykresľuje pochmúrny obraz budúcnosti krajiny.

Organizovaný zločin uprostred libanonskej energetickej krízy, nedostatok energie v Libanone

Libanon čelí niečomu, čo Svetová banka nazvala jednou z ‘top 10, možno 3’ najvážnejších kríz od polovice 19. storočia na celom svete. Situáciu poháňa stále sa rozvíjajúci finančný a ekonomický kolaps krajiny, globálna pandémia a dlhotrvajúca patová politická situácia , ktorú zhoršili výbuchy v Bejrúte v roku 2020 a následný nárast nespokojnosti verejnosti. Počas znásobujúcich sa kríz v krajine sa ropa a plyn stali vzácnymi komoditami, čo spustilo nezákonný trh s prírodnými zdrojmi.

Obvinenia z korupcie a konfliktov záujmov v rámci libanonského energetického sektora sa množia, správy o politických elitách sú naviazané na tajné multimiliónové dohody, rozšírené úplatkárstvo a iné pochybné aktivity. Tieto obvinenia zmenili energetický priemysel na bod celoštátneho sporu, čo prispelo k rastúcej nespokojnosti obyvateľstva s národným orgánom v Bejrúte.

S malým dôvodom spoliehať sa na ich vládu, že problém vyrieši, sa občania obrátili na čierny trh, aby uspokojili svoje základné energetické potreby. Kartel miestnych podnikateľov známy ako „generátorová mafia“ využíva výpadok v zásobovaní štátu tým, že vyrába elektrickú energiu prostredníctvom súkromných generátorov, ponúka občanom „predplatné“ nezákonného paliva a zároveň získava vysoké zisky.

Energetickú krízu Libanonu však nevyužíva len súkromný sektor. V roku 2021 Hizballáh – šiitská politická strana a militantná skupina – v kontroverznom kroku vyhlásila, že „vyrieši libanonskú palivovú krízu“ nezákonným dovozom prísne sankcionovanej ropy z Iránu do krajiny, najmä cez Sýriu.

Alternatívny zdroj ropy

Hizballáh sa postavil ako alternatíva k vláde ako primárny dodávateľ paliva v krajine nezákonným dovozom a distribúciou ropy príjemcom po celej krajine. Pre organizácie považované za životne dôležité pre komunity, ako sú nemocnice, sirotince a podniky, bola ropa sprístupnená buď zadarmo, alebo za ceny výrazne nižšie ako ceny schválené Bejrútom. V dôsledku toho sa nezákonný dovoz a distribúcia iránskej ropy stretol s malým odporom zo strany vlády – čo je prejavom zovretia krajiny Hizballáhom.

Aktivity Hizballáhu v oblasti pašovania ropy sa uskutočňujú predovšetkým v okolí údolia Beqaa na východe krajiny – oblasti nazývanej aj „ kasárne Hizballáhu “ – kde sa predpokladá, že skupina kontroluje rôzne ropné sklady. Zväčša hornatý región nachádzajúci sa pozdĺž hranice so Sýriou a ďaleko od dosahu Bejrútu je údolie pod čoraz väčšou vládou Hizballáhu od 80. rokov 20. storočia.

V priebehu času sa údolie Beqaa vyvinulo na ohnisko množstva nezákonných tokov vrátane kanabisu, zbraní, ropy a iných nezákonných komodít, pričom Hizballáh je podozrivý, že sa čiastočne spolieha na tieto toky príjmov z trestnej činnosti pri financovaní svojich vojenských a politických aktivít na domácom trhu a v zahraničí.

Nie náhodou má Hizballáh v tejto oblasti veľmi populárnu legitimitu. Nelegálne ekonomiky údolia, ktoré sú domovom niektorých z najviac marginalizovaných komunít v krajine, významne prispievajú k živobytiu ľudí. V týchto komunitách sú nedostatky vlády pociťované viac, čo ich vedie k tomu, že sa obracajú na kriminálne riadiace štruktúry Hizballáhu pre základné potreby, ako sú palivo, potraviny a lieky, ako aj vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne služby.

Strategický krok smerom k legitimite

Hoci príchod veľmi potrebného, ​​no nelegálneho paliva z Iránu nestačí na vyriešenie libanonskej energetickej krízy, predstavuje strategický krok Hizballáhu na posilnenie svojho imidžu a rozšírenie svojho vplyvu. V kampani, ktorá pripomínala public relations, sa príchod prvých iránskych ropných tankerov do Libanonu v septembri 2021 zmenil na slávnostnú záležitosť s priamym prenosom na televíznych staniciach pridružených k Hizballáhu, oslavnými výstrelmi a jasajúcim publikom.

Prezentovať sa ako dobrý Samaritán v čase krízy je stratégia, ktorú Hizballáh opakovane prijal. V počiatočných fázach pandémie COVID-19 skupina pred vládou zorganizovala národnú protistratégiu vrátane prepravy liekov, zriaďovania zdravotníckych stredísk po celej krajine a mobilizácie 25 000 zdravotníckych pracovníkov.

V tom, čo možno považovať za uznanie svojej neschopnosti vyriešiť libanonské znásobujúce sa krízy, sa Bejrút zdanlivo dostal do úzadia, zatiaľ čo Hizballáh pokračuje v pašovaní ropy do krajiny. Tento minimálny odpor zo strany úradov spolu s miestnym vnímaním legitímnosti naďalej umožňuje Hizballáhu využívať širokú škálu nezákonných činností.

Ropná politika Hizballáhu uprostred libanonskej energetickej krízy je príkladom jeho dvojitej úlohy ako volenej politickej strany a skupiny organizovaného zločinu. Na jednej strane možno jej kroky považovať za ďalšiu politickú stratégiu poskytovania libanonskej spoločnosti základnými komoditami na získanie podpory verejnosti. Na druhej strane Hizballáh využíva zraniteľnosť krajiny a zároveň zbiera zisky, ktoré sa používajú na financovanie toho, čo niekoľko štátov a Liga arabských štátov klasifikovali ako „teroristickú činnosť“.

Ako Libanon zápasí s krízou za krízou, nedostatok energie v krajine a spôsob, akým zasiahol Hizballáh, sú symbolom širších problémov. Pokiaľ Bejrút ponechá medzeru v správe vecí verejných, ktorú treba vyplniť zločineckým skupinám, ako je Hizballáh, zostane krajina zraniteľná voči erózii právneho štátu, úpadku sociálnej súdržnosti a nestabilite – faktorom, ktoré oslabujú odolnosť voči organizovanému zločinu.