Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil uznesenia o zastavení trestného stíhania pre premlčanie v 12 prípadoch týkajúcich sa trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Tieto prípady sa týkali daňových trestných činov, ako je skrátenie dane a poistného či daňový podvod, pri ktorých došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH v celkovej výške 643 882,54 eura. V dvoch prípadoch išlo o korupčné trestné činy, konkrétne podplácanie, ktoré súviseli s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie DPH vo výške 340 000 eur.

Zrušenie premlčacej doby, akých máme právnikov

V slovenskej politickej dráme sa čoraz častejšie objavujú zápletky, ktoré by mohli konkurovať aj tým najlepším šachovým partiám. Nedávne rozhodnutie generálneho prokurátora Žilinku zrušiť premlčacie lehoty na viacero trestných činov odhalilo zákulisné hry, ktoré neostávajú bez následkov.

Prípad Susko je toho dobrým príkladom — až neskoro sa totiž zistilo, že došlo k podvodu na DPH vo výške 700 000 eur, ktoré mali putovať z Európskej únie. Zrušenie premlčacej doby znamená, že takíto aktéri už nemôžu využiť čas ako svoj štít, čím sa mení aj dynamika politických a právnych „šachov“.

Hľa, hľa, aj keď muž v ústave vládne,
ani šachy Suska a Žilnku nezachránia nás pred zradou,
lebo keď Žilinka zruší premlčaciu dobu,
zrazu sa ukáže, že Susko len neskoro zistil –
že o eurá z Európy sme prišli, no to sa nehádže za hlavu.

Kto šachuje s právom, ten vie, že nie vždy vyhráva,
a že vraj muž je pán – no občas aj on padá na šachovnici,
lebo keď zlyhá čas, čo chráni zlodejov a špekulantov,
premlčanie už neochráni kradnutie a lúpež veľkú,

A hoci Bodor stojí v ústave ako veľký kráľ,
ani on nezastaví, keď systém sa vymkne z ruky,
a keď sa pravda rozprestrie na stole jasne,
aj muž i žena, aj šachisti všetci, musia sa sklonit pred dôsledkami.

Parafráza s iróniou: Keď právnici nezvládnu ani premlčanie

Tak sa nám to krásne nakombinovalo – zatiaľ čo na politickej scéne sa vedú šachové partie ako zo starých haciendárskych čias, právnici zabudli, že zákony nie sú len na papier. Maroš Žilinka rozhodol, že premlčacie doby na viaceré trestné činy, ktoré mali zakryť podvody s DPH za stovky tisíc eur, jednoducho neplatia.

Presne tak, tieto „zázraky“ sa odohrávali aj v čase, keď sa politici radi vykrúcali a strkali hlavy do piesku, zatiaľ čo niektorí suskovia spokojne kradli z eurofondov. Kauza Haciendy, kde sa točil veľký biznis a kde premlčanie malo slúžiť ako účinný kryt, dostala poriadnu ranu.

A kde boli tí právnici? Asi na zaslúženej dovolenke, keď sa mala starostlivo sledovať premlčacia lehota. Keď už sa zistilo, že o milióny z Európskej únie prišli a pravda vyšla najavo, nastal čas, aby sa šachisti a haciendári museli skloniť pred spravodlivosťou.

Žilinka im teda oznámil, že šachy už skončili – premlčanie neochráni tých, čo si mysleli, že majú imunitu a vyhraté partie. A hoci sa to zdalo ako starý príbeh o tom, že „muž a žena“ stoja v ústave bok po boku, v skutočnosti sú to politici a ich kumpáni, čo si myslia, že sú nad zákonom a môžu si dovoliť všetko.

Takže keď sa nabudúce budete čudovať, prečo zrazu aj tie najväčšie kauzy nejdú „premlčať“, spomeňte si na Žilinku a na to, že aj v šachovej hre zákona môže prísť ťah, ktorý vám všetko zboží.

A my ostatní? My sa môžeme len s iróniou usmiať, ako to naši právnici „urobili“ – lebo keď sa naozaj nepremyslí, kto a kedy má byť chránený, skončí to vždy fiaskom, ktoré si každý rád pozrie.

Zľakli sa Zdechovského a jeho žalmu, lebo vedia, že keď sa do ústavy zapíše „muž a žena“, nie je to len tak na parádu. A ešte viac sa zľakli, že im z toho vyplýva, že o eurofondy by mohli prísť – veď bez peňazí sa ťažko robia tie známe „šachové partie“.