Na jednej strane máme Harabina, človeka, ktorý sa s paragrafmi mazlí ako s modlitebnou knižkou a vie, že aj z vraždy možno vyrobiť právne neexistujúce rozhodnutie.
Na druhej strane Fico, ktorého spravodlivosť sa neriadi zákonom, ale preferenciami. A medzi nimi – slovenský občan. Niekde hlboko pod zemou, v medzivrstve, kde pravda nemá kyslík.

Spravodlivosť po slovensky

Právo ako kabaret
Harabin roky vyrába z práva šou: „Podanie bolo nezákonné, zrušme celý systém.“
Zložitosť práva zredukovaná na technickú chybu v pečiatke.

Fico zase vytvára alternatívu: „Na chyby nehľaďme, hlavné je, že cítime vinu.“
Vraj právny štát, ale skôr právny pocit – podľa potreby.

V tomto kabarete je sudca stand-up komik, prokurátor šepkárom a vláda hlavným scenáristom.

Ak nie si náš, si vinný

Harabin odpustí každému, kto volí správne. Fico obviní každého, kto mu zavadzia v PR kampani.
A keď sa medzi sebou raz pohádajú, tak nie preto, že by chceli spravodlivosť, ale preto, že jeden druhému kradne reflektor.

Na jednej strane procesná chyba ako úniková cesta.
Na druhej strane procesná chyba ako dôkaz zločinu.
Spravodlivosť? Tá medzitým chytá stopa v smere Rakúsko.

Realita je už dávno pochovaná

Realita na Slovensku už dávno nemá hlas. Niekedy ani právne zastúpenie. Harabin ju udusil kvetnatou vetou o právnej neexistencii, Fico ju pochoval pod kopu tlačových konferencií o údajnej zrade.

Zatiaľ čo občan hľadá pravdu, títo dvaja mu podsúvajú verziu reality – buď paragrafová utópia, alebo politický folklór.

A čo z toho?

Spravodlivosť po slovensky?

To je, keď sudca Harabin žaluje celý svet a Fico mu medzičasom zruší všetky súdy.
To je, keď sa pravda musí presťahovať do podzemia, lebo hore je pre ňu dusno.
To je krajina, kde zákony neplatia rovnako – ale podľa toho, kto ich práve drží v ruke.

A čo sa stane, ak občan zdvihne hlavu a spýta sa: „A kto sa zastane mňa?“

Fico mu odpovie: „To si musíte dohodnúť s naším právnikom. Máme ich viac, ako paragrafov.“