Medzinárodný výskum ukazuje, že stovky honorárnych konzulov sú zapletení do kriminálnych prípadov a škandálov. Dokonca aj odsúdení obchodníci so zbraňami, drogoví díleri, sexuálni delikventi a dokonca vrahovia sú alebo pracovali ako dobrovoľní diplomati. Honorárni konzuli ako spolupáchatelia vražedných režimov alebo ako samotní zločinci – problém je oveľa väčší, ako sa doteraz vedelo, ako ukázal globálny výskum iniciovaný Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (ICIJ) a americkou výskumnou platformou ProPublica.

Stovky honorárnych konzulov sú zapletení do kriminálnych prípadov

Publikácie, ktor vyšli pod názvom „Shadow Diplomats“, vrhajú svetlo na systém, ktorý sotva podlieha nejakým výraznejším kontrolám, hoci je spojený so značnými privilégiami. A ako ukazuje systematická analýza súdnych dokumentov, vládnych správ a archívov novín na šiestich kontinentoch, roky sa vo veľkom rozsahu zneužívajú. Zároveň sa zverejňuje len veľmi málo pochybení honorárnych konzulov. USA, EÚ a ďalšie krajiny v posledných rokoch uvalili sankcie na najmenej 30 mužov a žien.

Jedným z možných vysvetlení skutočnosti, že pozícia honorárneho konzula tak často priťahuje nesprávnych ľudí, je, že priemerný človek má pravdepodobne malý záujem byť honorárnym konzulom. Je to veľa práce za málo peňazí. To ponecháva privilégiá ako odmenu a tie sú v niektorých kruhoch vyhľadávané viac ako v iných.

Honorárni konzuli sa dobrovoľne a na čiastočný úväzok starajú o turistov a emigrantov v núdzi, vydávajú pasy a osvedčujú doklady. Sú vítanou podporou – najmä na miestach, kde je najbližšia diplomatická misia ďaleko. Keď na jar 2020 vypukla pandémia Corona , honorárni konzuli pomohli priviesť späť do Nemecka približne 240 000 ľudí z celého sveta.

Dokonca si môžete kúpiť titul honorárneho konzula, a to až za šesťciferné doláre, ako sľubujú pochybné agentúry. Moskovská poradenská firma Elma Global propaguje, že ako honorárny konzul vás už nekontrolujú na mnohých hraniciach a bez problémov vstúpite do mnohých krajín. Nie je jasné, či takéto agentúry nakoniec dokážu dodržať svoje sľuby.

Teroristické organizácie využívajú výsady honorárnych konzulov.

V roku 2012 obchodník so zbraňami blízky Hizballáhu ponúkol konzulárne tituly tajným vyšetrovateľom z USA, ktorí sa vydávali za nákupcov zbraní pre kolumbijských partizánov FARC. “Teraz máte šancu na imunitu,” povedal úradníkom podľa zvukového záznamu. „Môžem z vás urobiť konzulov“ a tiež „vašich priateľov“. Obchodník so zbraňami dnes tvrdí, že ho vyšetrovatelia oklamali, a popiera akékoľvek väzby na Hizballáh.

Talianski vyšetrovatelia, ktorí v roku 2019 prehľadali kanceláriu izraelského honorárneho konzula Marca Carraia pre podozrenie z nezákonného financovania strany, museli ponechať množstvo dokumentov nedotknutých. Jednoducho vyhlásil dokumenty za konzulárne. Odvtedy je aj tak obvinený.

Medzinárodný tím „Shadow Diplomats“ počas svojho výskumu narazil na honorárnych konzulov, ktorí ukrývali peniaze a drogy, pričom svoj status využívali na to, aby sa vyhli prehliadke a zatknutiu. Honorárny konzul Mongolska vo Švajčiarsku oznámil svoju rezignáciu po tom, čo novinári zo švajčiarskej skupiny Tamedia konfrontovali mongolské veľvyslanectvo o jeho nedávnom odsúdení za daňové úniky.

Dvaja honorárni konzuli v Severnom Macedónsku podľa dôvernej vyšetrovacej správy údajne sprístupnili svoje kancelárie pre operáciu ruských tajných služieb. Obaja konzuli vinu odmietli. Iní tieňoví diplomati využívali svoje posty na dohodnutie pochybných obchodov so zbraňami, niektorí údajne pašovali hotovosť a drogy v konzulárnej batožine. „Systém pozýva na zneužívanie,“ hovorí právnik Jarvis.

Zatiaľ čo kariérni diplomati sa zvyčajne roky pripravujú na svoju úlohu, honorárni konzuli môžu prísť na svoje miesta takmer cez noc. „Ste uvrhnutí do hlbín,“ hovorí Christopher Hahn, honorárny konzul Pobrežia Slonoviny v Nemecku od roku 2016. Hoci môžete navrhovať písacie potreby a vizitky ihneď po stretnutí, nie ste v skutočnosti informovaní o svojich právach a povinnostiach.

Problémy boli aj s približne 350 nemeckými honorárnymi konzulmi v zahraničí. Napríklad preto, že sa v posledných rokoch podieľali na pochybných transakciách ako Tania Kramm da Costa, bývalá nemecká a rakúska honorárna konzulka v Brazílii. Roky bola zapletená do sporu o nehnuteľnosť s rozlohou viac ako 33-tisíc hektárov v štáte Mato Grosso. Na súde bola obvinená z toho, že ako honorárna konzulka mala osvedčené plné moci, ktoré obsahovali „vážne nezrovnalosti“.

V týchto dokumentoch dve ženy údajne pridelili práva na majetok mužovi, ktorý bol nielen predchodcom Kramm da Costu vo funkcii honorárneho konzula, ale podľa medializovaných informácií aj jej otcom. Jeho dcéra, honorárna konzulka, potvrdila, že splnomocnenia boli podpísané v jej prítomnosti a „s osobným vedomím“ – to však bolo preukázateľne nepravdivé. Na súde bol Kramm da Costa obvinený z očividného konfliktu medzi súkromnými a verejnými záujmami.

Keď sa ho na to pýtali, Kramm da Costa napísala, že sa bude brániť „proti týmto klamstvám“.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že honorárny konzul Kramm da Costa bol odvolaný. Vzácny krok: za posledných desať rokov boli odvolaní len traja nemeckí honorárni konzuli.

Jednou osobou, ktorá nebola odmietnutá, bol podnikateľ A., ktorý v roku 2004 zariadil predaj dvoch nemeckých ponoriek Portugalsku za mastnú províziu viac ako 1,6 milióna eur. V tom čase bol A. portugalským honorárnym konzulom v Nemecku, čo mu mohlo pomôcť. Aspoň tak to sám prezentoval v listoch výrobcovi ponoriek „V rámci svojej práce honorárneho konzula,“ napísal A. v roku 1999, „mám rozsiahle osobné kontakty a prístup k ministrom, predstaviteľom a osobám s rozhodovacou právomocou.

Keď bol neskôr na súde obvinený z úplatkárstva, A. poprel, že by v tom zohral rolu jeho postavenie honorárneho konzula a bol skutočne oslobodený, pretože ho súd nepovažoval za verejného činiteľa. Portugalská vláda ho kvôli súdnemu konaniu suspendovala a potom sa vzdal funkcie honorárneho konzula. A. to odmietol komentovať a na otázku nechcel komentovať ani výrobca ponoriek.

Ďalším prípadom, je prípad Petra Mossacka. Mossack je bratom spoluzakladateľa právnickej firmy Mossack-Fonseca, ktorá je stredobodom odhalení Panama Papers. Peter Mossack pôsobil ako honorárny konzul Panamy v Nemecku. Sám Peter Mossack podľa Panama Papers využil služby advokátskej kancelárie Mossack-Fonseca.

V rámci spravodajstva Panama Papers Peter Mossack uviedol, že o podnikaní svojho brata nič nevedel. Žaloba proti Petrovi Mossackovi za daňové úniky bola stiahnutá. Na ďalšiu žiadosť už nereagoval. Mossack opustil úrad krátko po zverejnení Panama Papers 🙂