Dnešný svet sa musí pokúsiť prelomiť začarovaný kruh neistoty,to je aj krehkosť západnej koalície. Rok 2023 sa chýlil ku koncu, vojny zúrili v Afrike, Izraeli a Gaze a na Ukrajine. Tieto krízy sú samé osebe výbušné. Skombinujte ich s prezidentskými voľbami v Amerike a rok 2024 sľubuje, že bude pre svetový poriadok po roku 1945 prelomovým rokom.

Svet sa musí pokúsiť prelomiť začarovaný kruh neistoty, krehkosť západnej koalície

Roky 2020 boli predurčené na to, aby boli nebezpečné. Podiel Západu na svetovom hdp po prvýkrát od 19. storočia klesol na 50 %. Krajiny ako India a Turecko veria, že globálne inštitúcie vytvorené po roku 1945 neodrážajú ich obavy. Čína a Rusko chcú ísť ďalej a rozvrátiť tento systém. Hoci je americká ekonomika stále na poprednom mieste, jej unipolárny moment sa skončil.

Spojenci v Európe a Japonsku sú v relatívnom ekonomickom úpadku. Stredná trieda podporuje globálnu úlohu Ameriky a v Republikánskej strane je sklon k izolacionizmu.

Na začiatku roku 2023 bola Amerika zaneprázdnená prispôsobovaním sa tejto realite implementáciou zahraničnej politiky Bidenovej administratívy. Myšlienkou bolo byť selektívnejšou, dokonca sebeckou superveľmocou. Stanovenie priorít znamenalo opustenie Afganistanu a presun zdrojov do Ázie na boj proti Číne. Aliancie boli omladené v Tichomorí a v Európe, kde sa nato rozšírilo a Ukrajina sa udržala nad vodou.

Energetické a technologické embargá boli použité na oslabenie protivníkov, a to za nízku cenu pre Západ. Domáce priemyselné dotácie, hoci boli neefektívne, boli silné: v polovici roku 2023 výstavba amerických tovární dosiahla najvyššiu mieru od 50. rokov 20. storočia.

Podľa niektorých meradiel – ceny ropy a obilia, obete západných bojov – je geopolitické riziko tolerovateľné. Nová dynamika je však nestabilita. V deväťdesiatych rokoch sa mnohé krajiny usilovali o sebaposilňujúci cyklus slobody, trhovej ekonomiky a globalizácie založenej na pravidlách.

Teraz existuje nepredvídateľný cyklus populizmu, intervenčnej ekonomiky a transakčnej globalizácie. Výsledkom je, že v roku 2024 hrozia tri hrozby.

Po prvé, narastá zóna beztrestnosti, do ktorej nevkročia ani globálne mocnosti, ani globálne inštitúcie. Môžete prejsť 6000 km od Červeného mora k Atlantiku cez šesť afrických krajín, ktoré za posledných 36 mesiacov čelili prevratom. Azerbajdžan práve viedol vojnu proti Arménsku, ktorá zahŕňala etnické čistky, bez veľkého úderu. Iránskym zástupcom sa darí v zlyhávajúcich štátoch na Blízkom východe. V roku 2024 by sa táto zóna beztrestnosti mohla ďalej rozširovať cez Afriku a boky Ruska.

Po druhé, objavuje sa trio problémov s Čínou, Iránom a Ruskom. Majú oveľa menej spoločného ako západní spojenci a Čína je oveľa väčšia a integrovanejšia do svetovej ekonomiky ako ostatní. Ich záujmy sa však prelínajú: všetci chcú podkopať americkú legitimitu a vyhnúť sa skutočným alebo potenciálnym sankciám.

Čína nakupuje ruskú a iránsku ropu. Nikto neodsúdil Hamas ani inváziu na Ukrajinu. Ich spolupráca sa pravdepodobne rozšíri aj do oblasti technológií. Čína je priekopníkom spôsobov, ako obísť západné financie: polovica jej obchodu je teraz v jüanoch. Irán vyváža drony do Ruska; Čína a Rusko spolupracujú na jadrových varovných systémoch a hliadkach v Tichomorí. V roku 2024 sa svet dozvie, ako ďaleko môže tento rodiaci sa klub zájsť.

Poslednou hrozbou je krehkosť západnej koalície. Reakcia na ukrajinskú inváziu bola vzrušujúca: Amerika a Európa sa zjednotili, verejná mienka podporovala a princípy poriadku z roku 1945 boli bránené, aj keď nezápadné krajiny neboli plne na palube. Teraz, s vojenskou patovou situáciou, sa ukazujú trhliny. V Amerike sú republikáni rozdelení v otázke financovania Ukrajiny.

Izraelská invázia do Gazy ešte viac rozdeľuje: rozdelila EÚ a Ameriku, ktoré vetovali rezolúciu osn o prímerí, čo podporuje tvrdenia o dvojitom štandarde a nezákonnosti Západu. Ďalšie krízy by mohli odhaliť ďalšie rozkoly: pridala by sa Európa k Amerike v boji na obranu Taiwanu?

Ako sa tieto hrozby prejavia v roku 2024, čiastočne závisí od výkonu autokratických konkurentov Západu. Rovnako ako veľmi odlišné režimy Číny, Iránu a Ruska zdieľajú určité záujmy, majú aj niektoré podobné zraniteľné miesta. Všetky čelia ekonomickým ťažkostiam a spoliehajú sa na silnejúce represie.

KGB Putin v roku 2023 čelil vzbure; Ajatolláh Alí Chameneí má 84 rokov a nemá jasného nástupcu; Si Ťin-pching sa spolieha na čistky. To všetko by mohlo oslabiť ich vitalitu a ich tvrdenie, že majú konkurenčný model, ktorý by ostatní mali napodobňovať.

Ale americké voľby sú kľúčové. Izolacionistický prezident by nepustil zmluvy zo dňa na deň, ale bude rýchlo testovaný: pomyslite na Čínu, ktorá „kontroluje“ taiwanské lode, alebo na Rusko, ktoré „reinterpretuje“ hranice. Ak americký záväzok ochabne, Európa bude bojovať na Ukrajine, ale bude mať problémy so zabezpečením financií alebo vojenských síl.

Ázijskí spojenci upokoja Čínu a posilnia jej obranu. Stredné mocnosti ako Južná Kórea a Saudská Arábia môžu hľadať jadrové zbrane.

Ak si Amerika na konci roku 2024 zvolí internacionalistu, veľká časť sveta si vydýchne. Ameriku však čaká dlhý problém stabilizovať a následne obnoviť systém medzinárodného obchodu a bezpečnosti. Zoznam úloh zahŕňa rozšírenie Európy; prehĺbenie spolupráce s Indiou; a dvojštátne riešenie medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Možno jedného dňa budú historici hovoriť o poriadku po roku 2025.

Málokto vie prečo práve rok 2025. Všimnite ako politici hovoria o roku 2025. Ale pointa je inde. Do roku 2025 svet upadne do takých problémov, ktoré politici nebudú vedieť zastaviť.

Budú to musieť zastaviť tí o ktorým píšu Sumenské tabuľky, kresby Cylinder Seals.
Stvorili sme vás na náš obraz.