Guvernér Minnesoty Tim Walz, zvolený za kandidáta viceprezidentky Kamaly Harrisovej proti bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v novembrových voľbách v USA, niekoľkokrát navštívil Čínu a ukázal sa ako ostrý kritik Pekingu v oblasti ľudských práv a ďalšie problémy.
Tim Walz a Čína, Úzke osobné väzby a ostrá kritika Pekingu z USA
Pred vstupom do politiky bol Walz jedným z prvých učiteľov, ktorí vzdelávali študentov v Číne v roku 1989 v rámci programu WorldTeach Harvardskej univerzity. Učil na škole v provincii Kuang-tung, kde ho jeho študenti prezývali „Polia Číny“, podľa rozhovoru, ktorý poskytol v roku 2007.
Každé leto až do roku 2003 priviedol do Číny aj amerických stredoškolákov a to aj počas medových týždňov so svojou manželkou Gwen. Správa amerických novín z tej doby uviedla, že pár sa rozhodol vziať 4. júna 1994 – na piate výročie zásahu proti demonštrantom na Námestí nebeského pokoja v Pekingu – aby mali “dátum, ktorý si bude vždy pamätať.”
Prvýkrát bol zvolený do Kongresu v roku 2006. Teraz má 60 rokov a pôsobí už druhé funkčné obdobie ako guvernér Minnesoty a má tiež skúsenosti z prvej ruky s trecími bodmi v napätých vzťahoch medzi USA a Čínou. Walz sa ujal úradu len niekoľko mesiacov po tom, čo Čína v roku 2018 uvalila odvetné clá na americkú sóju, čo stlačilo ceny dole a drasticky spomalilo obchod. Minnesota, ktorej kľúčové poľnohospodárske exporty do Číny sú sójové bôby a bravčové mäso, bola zničená obchodnou vojnou.
Walz kritizoval Trumpovu konfrontačnú obchodnú politiku a neskôr viedol delegáciu na šesťdňovej ceste do Ázie, kde navštívil Južnú Kóreu a Japonsko s cieľom posilniť obchodné vzťahy. Zdôraznil potrebu udržiavať dialóg aj s Čínou. Zároveň však mal pre Peking v minuloročnom rozhovore pre Nikkei v Tokiu tvrdé slová.
“Potrebujeme spolupracovať s Čínou v otázkach, ako sú klimatické zmeny a poľnohospodárska výroba, ale som sklamaný z nedávneho výkonu Číny – v otázke Ukrajiny sú na strane Ruska,” povedal.
Ako guvernér Walz úspešne získal zahraničné investície z Japonska do svojho štátu. Počas jeho pôsobenia vzrástol počet japonských spoločností pôsobiacich v Minnesote o 50 %.
“Vítame, že japonské spoločnosti investujú miliardy dolárov v Minnesote, ale nebudeme akceptovať čínske spoločnosti,” dodal v minuloročnom rozhovore.
Walzovo osobné prepojenie s Čínou mu nezabránilo v tom, aby podporil rad zákonov, ktoré boli kritické voči stavu ľudských práv v Pekingu, vrátane hongkonského zákona o ľudských právach a demokracii z roku 2017, ktorý vyzýval na prepustenie zosnulého nositeľa Nobelovej ceny za mier. Liou Siao-po. Sedel aj vo výbore, ktorý monitoroval porušovanie ľudských práv v krajine.
Ako kongresman si Walz našiel čas na stretnutie s čínskymi aktivistami za ľudské práva, aby diskutovali o slobodách a liberálnych hodnotách. V roku 2016 sa stretol s exilovým duchovným vodcom Tibetu, dalajlámom. Stretol sa aj s hongkonským demokratickým aktivistom Joshuom Wongom, ktorý je teraz za mrežami podľa prísnych mestských zákonov o národnej bezpečnosti.
Hongkonský aktivista za ľudské práva Jeffrey Ngo opísal Walza ako znalého a zanieteného pre ľudské práva a demokraciu v Číne.
Keďže Walz slúžil v armádnej národnej garde a sedel vo výbore pre ozbrojené sily, jeho odborné znalosti v otázkach obrany by mohli mať pozitívny vplyv na bezpečnosť Indo-Pacifiku.
“Myslím si, že by ocenil dôležitý príspevok Japonska, ktorý zohráva v regióne, a dôležitosť americko-japonskej aliancie,” povedal Boling.
Niektorí analytici tvrdia, že voľba Walza mohla byť pre Čínu prekvapením a mohla by prinútiť tamojšie úrady, aby prehodnotili svoj diplomatický prístup. Wen-Ti Sung, politológ zameraný na vzťahy medzi Čínou, USA a Taiwanom na Austrálskej národnej univerzite, poznamenal: „Vybrať niekoho zo Stredozápadu, ktorý je ďalej od bicoastalálneho ťažiska čínskej angažovanosti, ako je Kalifornia [alebo] New York, znamená to, že Peking bude musieť začať od nuly.”