Na Slovensku existuje tichý, ale veľmi presný zákon príťažlivosti: čím viac na niečom nezarobíš, tým viac ťa budú vyšetrovať. A najviac zo všetkého štát nenávidí jednu vec – dar zadarmo. Presne preto tu dnes máme tím “Darca”, zriadený elitnou zložkou Úradu boja proti korupcii, ktorý sa venuje najväčšiemu bezpečnostnému škandálu posledných desaťročí – že niekto daroval vojenský materiál Ukrajine. Šéf NKÚ, ktorý túto kontrolu inicioval, je bývalý poslanec Národnej rady za SDĽ, dnes súčasťou SMERu.

Vyšetrovanie daru ako zločinu

Nie, toto nie je scenár z Kocúrkova. Toto je SR 2025

Kým svet diskutuje o tom, ako pomôcť krajinám brániacim sa proti agresii, my riešime, či ten dar bol evidovaný v tabuľke A.5.6 správne a či to neprekročilo paragraf o správe prebytočného majetku.

V normálnom štáte by sa to volalo pomoc. Na Slovensku sa to nazýva zločin zo súcitu.

Čo spravil ten nešťastník Naď?

Namiesto toho, aby si nechal zaplatiť ako slušný obchodník, rozhodol sa – v súlade s vládou – darovať nadbytočnú vojenskú techniku Ukrajine.
V čase, keď tú techniku potrebovala viac ako my. Bez biznisu. Bez faktúry. Bez provízie.

A to sa, priateľu, neodpúšťa.
Nie na Slovensku, kde každý dar evokuje otázku: „A čo z toho budeš mať ty?“

Vyšetrovanie daru? To musí byť exemplárne!

Slovensko nevyšetruje kradnutie miliárd z eurofondov tak dôkladne ako to, keď niekto niečo daruje bez zisku. Lebo tým narúša prirodzený poriadok sveta podľa vlády – kde všetko má mať cenovku, výnos a PR titulok.

Ak by bol Naď predal tie stíhačky kamarátovi cez firmu za euro, bol by dnes poradcom ministra.
Ale on ich daroval.
A to, priateľu, hraničí s vlastizradením.

Skutočný problém? Nie. Len verejný cieľ

Správa Najvyššieho kontrolného úradu spomenula nezrovnalosti.
Tak čo urobíme? Pomôžeme proces vylepšiť?
Nie. Zriadime špeciálny tím a spustíme mediálnu popravu.

Veď koho zaujíma, že:

išlo o vec v rámci uznesenia vlády,
všetko bolo evidované v NATO a EU databázach,
a že zatiaľ nikto nebol obvinený?

Potrebujeme zámienku. Potrebujeme dym. Potrebujeme tému.
A najmä potrebujeme, aby si nikto nevšimol, že dnes zbrane predávame ostošesť.
Ale už nie „zadarmo“. Už správne – za hotovosť.

Záver: Slovenský štát nemá problém s kradnutím, len s darovaním

Darovať niečo z presvedčenia je v tejto krajine nebezpečnejšie než obohacovať sa z verejných zákaziek. Lebo to rozbíja systém. Systém, v ktorom nemožno konať zadarmo. Nemožno pomôcť bez ceny. Nemožno byť slušný bez trestu.

Preto sa tím “Darca” možno zapíše do histórie. Nie ako vyšetrovatelia zločinu. Ale ako strážcovia novej pravdy: že kto nič nechce, je podozrivý.

Keďže šéf NKÚ je dnes spojený so SMERom, dá sa usudzovať, že ide o dohodnutú hru na politickú diskreditáciu. Vyšetrovanie „daru“ nie je ničím iným než ďalšou politickou zbraňou v ruke bývalých strán.