Zatknutie Pavla Durova vo Francúzsku, vplyv na slobodu prejavu a názoru je ale uzko prepojené na šírenie aj dezinformácii. Telegramový prístup k moderovaniu však umožnil rozkvet obsahu, ktorý je priamo nezákonný. Vo vyhlásení, ktoré neskôr zverejnili prokurátori, sa uvádza, že 39-ročného miliardára zadržali v rámci vyšetrovania Telegramu, aplikácie sociálnych médií, ktorej je zakladateľom a výkonným riaditeľom. Francúzski sudcovia musia do 28. augusta rozhodnúť, či budú stíhať alebo ho prepustia.
Zatknutie rusa Pavla Durova, Telegram, sloboda prejavu a názoru sociálnych sieti
Tu nastáva otázka ako na dezinformácie, ktoré šíria napr. SMERáci Gluck, E.Kaliňák a Gerda, ktorí na rozkaz svojho šéfa klamú a vymyšlajú si rozprávky, ale nik proti nim nezakročí. Ostáva nám len naša možnosť si zistiť dôkazy, že klamú, lebo u našich mafia “Fico chaty súdoch” sa už pravdy nikdy nedovoláte?!!!!
Čo sa týka nás máme sociálne siete úplne na háku, Telegram konto ani nemáme 🙂
Obmedzené podrobnosti zverejnené o prípade podnietili špekulácie o dôvode zadržania pána Durova. Elon Musk, libertariánsky vlastník X, to označil za súčasť celosvetovej bitky o slobodu prejavu a uviedol, že v Európe budú ľudia čoskoro „popravení za to, že sa im páčil meme“.
Iní videli geopolitické motívy a všimli si úlohu Telegramu vo vojne Ruska proti Ukrajine, a to ako šíriteľa informácií, tak aj vojenského komunikačného nástroja. Keď sa Emmanuel Macron, francúzsky prezident, obrátil na X, aby trval na tom, že zadržanie Durova nebolo „v žiadnom prípade politickým rozhodnutím“, konšpiračné teórie sa len množili.
Durov, ktorý bol prezývaný ako odpoveď Ruska Markovi Zuckerbergovi, zakladateľovi Facebooku, odišiel z Ruska pred desiatimi rokmi a sťažoval sa, že bol nútený predať svoju prvú sociálnu sieť, Facebook-ish VKontakte, investorom nakloneným Kremľu. Teraz žije v Dubaji a má občianstvo Spojených arabských emirátov, Francúzska, Svätého Krištofa a Nevisu, ako aj svojho rodného Ruska. Až donedávna sa s médiami nerozprával, radšej komunikoval prostredníctvom topless selfie na Instagrame. Časopis Forbes odhaduje jeho čisté imanie na 15,5 miliardy dolárov.
Telegram, ktorý Durov založil pred 11 rokmi, je malým hráčom vo veľkej časti Západu. Celosvetovo je to však ôsma najväčšia platforma sociálnych médií, ktorá má 900 miliónov používateľov mesačne, čím je o 50 % väčšia ako X. Majú ju tri štvrtiny používateľov internetu v Rusku. Telegram zatiaľ nezarába peniaze, ale dúfa, že v priebehu budúceho roka, po zavedení reklamy v roku 2021.
Hoci je často označovaný ako aplikácia na odosielanie správ, jeho „kanály“ s tisíckami členov z neho robia impozantnú vysielaciu platformu. Zaberá „jedinečné miesto“ v ruských médiách je to jediné miesto, kde môžu Rusi získať správy (skutočné aj falošné) o Ukrajine.
Durov je tak zbožňovaný niektorými zástancami slobody prejavu, ktorí sa obávajú, že internet je čoraz viac terčom cenzorov. Ich obavy nie sú neopodstatnené. 27. augusta pán Zuckerberg prezradil, že v roku 2021 americká vláda „opakovane tlačila“ na jeho spoločnosť, aby odstránila obsah súvisiaci s COVID-19, vrátane humoru a satiry.
Európska komisia vyšetruje X za údajné nedodržiavanie svojich pravidiel o dezinformáciách a v Británii sa po nepokojoch v krajine volajú po prísnejších zákonoch o šírení škodlivého obsahu.
Telegramový prístup k moderovaniu však umožnil rozkvet obsahu, ktorý je priamo nezákonný. Minuloročná správa Internetového observatória Stanfordskej univerzity identifikovala veľké skupiny zdieľajúce materiál sexuálneho zneužívania detí (CSAM) na platforme. Francúzski prokurátori tvrdia, že skutočnosť, že Telegram nezastavil šírenie takéhoto obsahu, je jedným z dôvodov zatknutia Durova.
Zneužívanie detí je jednou z oblastí, kde sa o slobode prejavu málo argumentuje. „V praxi si nemyslím, že pravidlá týkajúce sa sexuálneho zneužívania detí sú v Európe, Spojenom kráľovstve alebo Spojených štátoch zmysluplne odlišné,“ hovorí David Kaye, bývalý spravodajca OSN pre online prejav na Kalifornskej univerzite v Irvine.
Hoci nelegálny materiál existuje na každej platforme, zdá sa, že Telegram robí málo na jeho odstránenie.
„Všetky telegramové rozhovory a skupinové rozhovory sú medzi ich účastníkmi súkromné. Nevybavujeme žiadne s nimi súvisiace požiadavky,“ uvádza sa na jej stránke. Údajne má okolo 50 zamestnancov; Meta, materská spoločnosť Facebooku, má len vo svojich bezpečnostných tímoch okolo 40 000 ľudí.
Francúzski prokurátori podozrievajú Telegram aj z porušenia pravidiel súvisiacich so šifrovaním. Zatiaľ nie je jasné, či majú podozrenie na menšie technické porušenie, alebo či majú zásadnejšiu námietku voči šifrovaniu – princípu, ktorý internetový priemysel dôrazne obhajuje. Ak by bola námietka zásadná, bola by znepokojujúca. A telegram by bol zvláštny cieľ.
Platforma sa môže účtovať ako „bezpečnejšia ako poslovia masového trhu, ako je WhatsApp“, ale opak je pravdou. Väčšina správ na telegrame nie je šifrovaná end-to-end, čo znamená, že sú viditeľné pre spoločnosť a teda pre každú vládu, ktorá jej úspešne nariadi, aby ich odovzdala.
Telegram tvrdí, že nikdy neodovzdal informácie žiadnej vláde. Nedávno však Rusko objavilo totožnosť predtým anonymných používateľov telegramu, čo viedlo k trestnému stíhaniu. KGB Putin nie je jediný, koho by mohlo zaujímať, čo sa deje na platforme. Aj keď Telegram nie je príliš bezpečný, operačne ho používa ruská armáda, ktorá nemá žiadne alternatívy, hovorí Asmolov z King’s College.
Durov podporil špekulácie, že by sa americká vláda mohla zaujímať o to, čo sa deje na jeho platforme. V apríli poskytol vzácny rozhovor Tuckerovi Carlsonovi, pravicovému americkému novinárovi, v ktorom sa sťažoval na „príliš veľa pozornosti zo strany FBI “, ktorá sa podľa neho pokúsila najať jedného z jeho inžinierov, aby mu nainštalovali zadné dvierka.
Nech je dôvod zadržania pána Durova akýkoľvek, je pravdepodobné, že ho v budúcnosti uvedú vlády, ktoré sa budú snažiť brániť svoje vlastné represie na platformách sociálnych médií, či už oprávnené alebo nie. Krajiny ako Turecko požadovali, aby sociálne siete mali miestnych manažérov so sídlom v krajine, čo niektorí nazývajú „zákony o rukojemníkoch“.
17. augusta X povedal, že zatvorí svoju kanceláriu v Brazílii po tom, čo tamojší sudca pohrozil manažérovi zatknutím, ak spoločnosť nesplní príkaz na odstránenie obsahu, ktorý brazílske súdy považujú za dezinformácie a nenávistné prejavy.
Incident na letisku Le Bourget bude mať pravdepodobne trvalý vplyv