V dobe, keď sa do ústavy s veľkou pompou vpisujú „muž a žena“ ako nezameniteľný základ spoločnosti, sa zdá, že niektoré významné mená stále vedia, kto má v skutočnosti posledné slovo. Hoci právne texty hovoria o partnerstve, rovnosti a harmónii, praktická realita niekedy pripomína skôr divadlo, kde muž stojí v centre javiska a žena hrá len vedľajšiu úlohu.

Zdechovského žalm – O mužovi, žene a ústavnej pravde

Práve na túto paradoxnú situáciu reaguje nasledujúci „Zdechovského žalm“ — ironická báseň, ktorá s nadhľadom poukazuje na skrytú nerovnosť a mocenské hry za slovami veľkých rečí. Keďže „Bodor je len muž“, nech znie tento žalmo-podobný text ako tichá, ale presná kritika doby, keď deklarovaná rovnosť ostáva často iba na papieri.

Hľa, do ústavy sme vpísali muža i ženu,
v zákone svätom sa píše jasne a pevne,
ale Bodor je len muž – a on rozhodol,
tak nech sa vie, kto tu vládne v pravde a práve.

Hľa, do ústavy sme vpísali muža i ženu,
no žena má mlčať, nech si muž zachová česť,
pretože Bodor je len muž a všetko vie najlepšie,
v tej svätej knihe zákonov nemá nik iný hlas.

Hľa, do ústavy sme vpísali muža i ženu,
tak nech sa nerúca základ náš, nech znie právo,
lebo keď Bodor povie, že len muž je pán,
nie je to diktát, to je múdrosť večná zhora.

Hľa, do ústavy sme vpísali muža i ženu,
a Bodor stojí, pevný ako skala v búrke,
muž jediný v srdci zákona, čo vládne tu,
aj keď tam žena je – je len figúrka v jeho hre.