Ako má EÚ v úmysle zbierať neočakávané zisky od energetických firiem. Dve schémy by mali za cieľ vyzbierať a prerozdeliť miliardy eur. Europa sa zapojí do energetickej krízy. Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu a následne znížilo jej vývoz energiedo Európy, veľkoobchodné ceny plynu a elektriny prudko vzrástli.

Zisky od energetických firiem v EU

Spotrebitelia a podniky sa obávajú platenia vysokých účtov. V reakcii na to vlády v celej Európe zaviedli spleť vnútroštátnych opatrení na zníženie cien, úsporu energie a podporu príjmov. Mnohí Európania sú však pobúrení, že energetické spoločnosti dosahujú rekordné zisky. 14. septembra Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, lamentovala, že je nesprávne zarábať bohatstvo „na vojne a na chrbte spotrebiteľov“.

Navrhla celoodborovú schému na odčerpanie 140 miliárd EUR (140 miliárd USD) z „nadmerných“ ziskov. Ministri energetiky sa majú stretnúť 30. septembra, aby sa dohodli na detailoch. Ale ako by to mohlo fungovať?

EÚ sleduje dva súbory nadmerných ziskov. Prvým sú podniky s fosílnymi palivami, vrátane ropných, plynárenských, uhoľných a rafinérskych firiem, ktoré ťažia z veľmi vysokých cien energií. Na výpočet toho, čo je nadmerné, používa EÚ ako referenčnú hodnotu priemer ziskov spoločnosti za posledné tri roky. Ak je zisk v roku 2022 o viac ako 20 % vyšší ako referenčná hodnota, tretina všetkého nad touto hranicou sa musí zaplatiť vládam.

Výber referenčného obdobia je kontroverzný, pretože zahŕňa roky 2020 a 2021, roky pandémie COVID, keď sa dopyt zrútil a ceny energií boli veľmi nízke. (V apríli 2020 bola cena ropy dokonca krátko negatívna.) Plán by mohol čeliť aj inej opozícii. Neočakávaná talianska daň zaveden8 v marci 2022 je v súčasnosti napadnut8 na súde.

Druhá skupina nadmerných ziskov je ešte komplikovanejšia. Náklady na výrobu elektriny sa líšia v závislosti od použitej energie: plyn je veľmi drahý, zatiaľ čo napríklad slnko svieti zadarmo.

Na európskych trhoch s elektrinou cenu energie každú hodinu určuje najdrahšia elektráreň, ktorá je potrebná na uspokojenie dopytu.

Systém zvyčajne funguje dobre, ale nebol stavaný na túto krízu . Vysoké ceny plynu sa zhodujú s výpadkami vo výrobe jadrovej energie, keďže mnohé reaktory sú zatvorené z dôvodu opravy, a vo výrobe elektriny z vodných elektrární v dôsledku sucha. A elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu pomocou plynu, sú najflexibilnejšie a dokážu vyplniť medzery vo výrobe energie. T

o znamená, že ceny energie v mnohých európskych krajinách určujú práve drahé plynové elektrárne.

Výsledkom sú veľmi vysoké ceny elektriny. A potenciálne a kontroverzne veľmi vysoké zisky aj pre tie energetické spoločnosti, ktorých náklady sa nezvýšili, ako napríklad tie, ktoré využívajú jadrovú energiu alebo veternú energiu. EÚ navrhuje obmedziť príjmy, ktoré môžu firmy získať na trhu, na 180 eur za megawatthodinu (MWh). (Trhová cena pred krízou bola v Nemecku okolo 50 EUR za MWh.)

Flexibilné elektrárne, ktoré sú potrebné na uspokojenie dopytu, ako napríklad plynové a uhoľné elektrárne, sú vyňaté zo stropu. Príjmy nad limit budú zhromažďovať prevádzkovatelia sietí, aby ich prerozdelili, možno vo forme hotovostných rozdávaní domácnostiam. Strop 180 eur je pre energetické spoločnosti veľkorysý.

Ďalší taliansky systém neočakávaných daní uvalil pre obnoviteľné generátory strop na 60 EUR za MWh. Očakáva sa, že strop zostane v platnosti do konca marca 2023, môže sa však predĺžiť, ak ceny zostanú vysoké. Na základe aktuálnych cenových projekcií sa to môže stať.