Úvod k Proroctvám jedinej pravdy na Slovensku. Už sme si zvykli, že pravda nie je to, čo sa overí, ale to, čo sa hlasno vyhlási. V časoch, keď politická moc hovorí ako prorok, no koná ako obchodník, a keď sa Ústava cituje v diskusiách častejšie než v súdnych sieňach, vzniká nový druh svätého písma: takého, ktoré neosvecuje, ale ospravedlňuje.

Proroctvám jedinej pravdy na Slovensku

Na počiatku nebolo Slovo. Na počiatku bola Tlačová konferencia. A Slovo, ktoré prišlo po nej, sa muselo prispôsobiť.

Na Slovensku totiž už nie je dôležité, čo je pravda, ale kto ju hovorí. A ak ten správny človek povie aj úplný nezmysel, ešte mu zatlieskame – veď je to náš nezmysel. Keď Ústava prestáva byť zmluvou s občanmi a stáva sa výveskou politickej reklamy, potrebujeme nové sväté texty. Nie preto, že by prinášali spásu, ale preto, že nám ukazujú, kto sa za spasiteľa vydáva.

Táto Svätá príručka Kremľa je zbierkou zjavení, proroctiev, zákonov a kázní, ktoré si moc píše sama pre seba – no my im dáme spätné zrkadlo. Nie preto, aby sa zľakli, ale aby si konečne všimli, ako groteskne vyzerajú, keď sa hrajú na prorokov a zbožných kazateľov.

A tak začíname:

Zjavenie podľa Ústavného sudcu, ktorý hovoril rečou ministrovou

1. Videl som videnie, keď som sedel na lavici ústavnej a počúval hlas ministerský,
ktorý zaznel ako hukot tlačovej konferencie,
a jeho slová boli vyhlásené nie z kazateľnice, ale z hovorcovho statusu.

2. A povedal hlas ku mne:

„Sudca, povstaň a rozhodni, nie podľa zákona, ale podľa smernice nášho oddelenia pre politickú koordináciu.“

3. I otvoril som ústavnú knihu a našiel som v nej články a odseky,
ale boli prázdne ako rozpočet pre školstvo,
a medzi riadkami bolo len: „Je to v poriadku, ak je to naše.“

4. A hľa – sudca zatvoril knihu a otvoril uši ministrovi,
lebo bol menovaný podľa vôle väčšiny, nie ducha zákona.

5. A stalo sa, že keď sa k nemu priblížil novinár, povedal: „Nemôžem komentovať, prebieha proces rozhodovania.“
Ale v ten deň už bolo rozhodnuté.

6. Videl som aj ďalších sudcov, ktorí si kládli ruky na ústavu,
ale srdcom stáli pri straníckej tlačovke.
A boli títo dvaja – jeden podľa paragrafu a druhý podľa pozvánky na obed.

7. A nad ich hlavami viselo zlaté nariadenie, ktoré vravelo:
„Spravodlivosť je slepá, ale jej sprievodca má GPS z ministerstva.“

8. A keď sa ľud spýtal:

„Ako môže byť sudca nezávislý, keď jeho myšlienky predznamenala tlačovka ministra?“
odpovedal úradník:
„To nie je zasahovanie, to je konzultácia v duchu inštitucionálnej súčinnosti.“

9. V ten deň sa zatriasla dôvera v právo,
ale minister sa usmieval, lebo všetko išlo podľa plánu.

10. A povedal prorok z opozície:

„Beda, beda krajine, kde rozsudky sú výsledkom politickej lásky!“

11. A ľud sa pýtal:

„Kto ešte hovorí rečou zákona, keď všetci hovoria rečou tlačového oddelenia?“

12. A ozval sa hlas z neba – alebo možno z Európskej komisie – hovoriac:

„Pošleme vám list s výhradami. Ale pokoj, bude len neformálny.“