Robert Fico nemá dobrý týždeň. A hoci je zvyknutý prehrávať vo voľbách a vyhrať v parlamente – tento raz sa karta neotočila. V utorok to začalo „nepochopiteľným“ hlasovaním o vlastnej ústavnej zmene, ktorú si zjavne vyložili inak aj niektorí vlastní poslanci. V stredu prišla rana druhá – rentu pre generálneho prokurátora stopla opozícia. To už nie je len zlé počasie. To je monzún.

Zlé dni Roberta Fica

Najskôr si predseda vlády musel uvedomiť, že Ústava Slovenskej republiky má tú nepríjemnú vlastnosť, že sa nedá meniť iba tým, že sa povie „máme 90 hlasov, nech sa páči, podpisuj“. Treba ešte presvedčiť aj pár vlastných kolegov, čo je zjavne zložitejšie, ako presvedčiť celú Kubu, že máme slobodné médiá. Hlasovanie, ktoré malo byť triumfálnym ukotvením „suverénneho poriadku“, sa zmenilo na ústavný karambol. Zaznel gong a zázrak – niektorí poslanci zrazu nehlasovali, ako mali. Vraj sa im niečo nezdalo. Demokracia je potvora.

A hneď na druhý deň prišiel ďalší kopanec – návrh na vyplácanie renty generálnemu prokurátorovi neprešiel. Teda, len pre tých, ktorí si to ešte nestihli všimnúť: vláda chcela z peňazí daňových poplatníkov zabezpečiť doživotné pohodlie tomu istému mužovi, ktorý ešte pred pár mesiacmi posielal lístočky do parlamentu, aby sa náhodou niekto nesnažil meniť trestný zákon bez jeho vedomia. To je ako keby sa šéf kontroly v podniku dožadoval odmeny za to, že o problémoch mlčal.

A hoci Fico tvrdil, že ide len o „technickú úpravu“ zákona, prekvapivo si to opozícia, časť Hlasu a dokonca aj verejnosť vyložili inak. Z nevinnej novely sa tak stala výkladná skriňa toho, ako sa dajú zneužívať právomoci v mene „vernosti systému“.

Medzi tým všetkým sa kdesi v zákulisí potĺka aj ďalší „detail“ – prokuratúra (nie Žilinkova, ale európska) zatýka úradníkov za podozrenia zo sprenevery miliónov z pomoci Ukrajine. No nikto sa už nestará. Hlavná téma dňa je, že „zle hlasoval úradník z Hlasu“ a „Žilinka nebude mať rentu“. Skoro to vyzerá, že celá vláda je momentálne v režime „osobného sklamania“.

Robert Fico by si možno mal pripomenúť, že ústavné zmeny sa nedajú riešiť ako zmeny v jedálnom lístku. A že vernosť prokurátora sa nekupuje ako obedové menu. Keď si politika začne zamieňať pojmy „sila“ a „automatická poslušnosť“, zistí, že parlament nie je futbalový zápas, kde rozhodca píska podľa dresu.

Čo bude zajtra? Zákon o tom, že nehlasovanie je sabotáž? Alebo nové poučenie z krízového vývoja: „Zlý poslanec, škodí Slovensku.“ Ktovie.

Každopádne, ak sa niečo v tomto týždni potvrdilo, tak to, že demokracia síce býva pomalá a otravná – ale občas vie prekvapiť aj tých, čo si mysleli, že ju majú pod palcom.

Fiktívny komentár ministra: “Zase raz za demokraciu!”

„Vážení občania, novinári, aktivisti a ostatní, čo si myslia, že rozumejú zákonom – dovoľte mi krátky komentár k uplynulému týždňu, ktorý bol… ako to povedať slušne… plný nedorozumení a dezinformačných nálad.

Začnem tou tragikomédiou s ústavou. Náš návrh, starostlivo pripravený, konzultovaný s najlepšími právnikmi z rokov 1994–1998, bol nepochopený. Niektorí poslanci – naši poslanci – si dovolili mať vlastný názor. Áno, vlastný názor. V koalícii! A to je, ako všetci vieme, porušenie koaličného bontónu a minimálne morálny prečin proti štátotvornosti.

Potom tu máme ďalšiu nešťastnú udalosť – neprešla renta pre generálneho prokurátora. Pýtam sa: čo je to za krajinu, kde si už človek nemôže poctivo odísť z funkcie a pritom byť doživotne platený za to, že mlčal, keď mal? Kam sme sa to dostali? Kedysi sa za takéto ticho stavali sochy!

A aby toho nebolo málo, médiá si ešte trúfnu pýtať sa nás, prečo zatiaľ len zatýkajú úradníkov a nie politikov. No pretože my zatiaľ robíme len zákony, nie zmluvy o dodávke vojenských ponožiek!

Chcem všetkým pripomenúť: keď vláda prehrá hlasovanie, neznamená to, že prehrala pravdu. Znamená to len, že zlyhala logistika, koordinácia a niekto zabudol niekomu zavolať.

Preto navrhujem vytvoriť nový štátny orgán – Úrad pre výklad správneho hlasovania. Bude vydávať certifikáty poslancovi, že hlasoval tak, ako má, a zároveň aj vysvetlí verejnosti, prečo je dôležité, aby demokracia bola riadená – ale odborne, centralizovane a s citom.

Záverom: sme tu pre ľudí. A hoci ľudia občas hlasujú proti nám, stále veríme, že raz pochopia, že sloboda je síce pekná vec – ale len ak sa správne dávkuje. Ako analgetikum. Alebo penzia pre prokurátora.

Ďakujem za pozornosť, odchádzam do tieňa zákona. Tam je ticho. A Žilinka.“